Cieľom miestnej kultúry je upútať diváka

Centrum kultúry v Starom Meste doteraz situované do miestnych kultúrnych centier prinesie okrem zmeny názvu aj ďalšie novoty týkajúce sa kultúrneho života Bratislavčanov. Kultúra sa sústredí do tzv. bratislavských centier a bude diferencovaná podľa jednotlivých druhov umenia.

Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Staré Mesto koncom minulého roku schválilo Koncepciu kultúrnej politiky mestskej časti Bratislava-Staré Mesto na roky 2008-2010. O tom, čo tieto zmeny prinesú Bratislavčanom, sme sa porozprávali s vedúcim oddelenia kultúry Miestneho úradu Staré Mesto Richardom GREGOROM.

~ ~ ~

Čo prinesú vami navrhované zmeny v kultúrnej oblasti obyvateľom Starého Mesta a Bratislavčanom vôbec?

- Naše ciele v oblasti kultúrnej politiky sú jednoznačné: chceme reformu, ktorá systém sfunkční a zracionalizuje. Kultúrne organizácie na území Starého Mesta zriaďujú tri hlavné subjekty: Mestská časť BA-Staré Mesto, Magistrát mesta Bratislavy a ministerstvo kultúry. Popri nich kvalitne pracujú mnohé neziskové organizácie a združenia. Štát prostredníctvom svojich zákonov definuje miestnu kultúru najmä ako ľudovú tvorivosť. Toto označenie je však v súvislosti s bratislavskou kultúrou veľmi problematické, keďže lokálnu kultúru tu treba vnímať predovšetkým cez činnosť nezávislých združení. Z porovnania činnosti organizácií troch hlavných zriaďovateľských subjektov vychádza kultúrna produkcia, ktorú poskytuje Staré Mesto, ako kvalitná, prinášajúca mnohé zaujímavé podujatia, ale doterajší systém nie je presvedčivý.

Súčasťou navrhovaných zmien je aj premenovanie nejasne definovaných miestnych kultúrnych centier na bratislavské centrá so špecializáciou na jednotlivé druhy umenia.

- To je jeden z našich zásadných reformných krokov, ktorý formuje špecializované centrá umenia podľa jeho jednotlivých druhov a žánrov. Pri návrhu som vychádzal z toho, ktoré z činností dosiaľ najviac vykonávalo každé z existujúcich centier. Zo Zichyho paláca sa tak stane Bratislavské centrum hudby a pod jeho správu by mali prejsť aj podujatia, ktoré sa konajú v exteriéri Starého Mesta, z MKC na Školskej ulici by sa malo stať Bratislavské centrum divadla, literatúry a vzdelávacích aktivít. Pisztoryho palác má byť Bratislavským centrom vizuálnych umení.

V súvislosti s týmito zmenami nepochybne očakávate aj väčšiu zainteresovanosť Bratislavčanov na kultúrnych podujatiach, v neposlednom rade aj ich európskejší charakter s výrazným vplyvom na neďaleké Rakúsko či Maďarsko.

- Tento aspekt je v našej koncepcii, samozrejme, prítomný. Rozmer našej práce, ktorý presahuje miestnu úroveň, akceptuje aj zahraničného diváka. Vychádzame aj z toho, čo z umenia v Bratislave reálne nie je zastúpené. Sú tu inštitúcie, ktoré fungujú národne so zameraním na slovenské umenie. V prípade výtvarného umenia tu je Slovenská národná galéria, ktorá má na starosti celoslovenský kontext, Galéria mesta Bratislavy sa orientuje na umelcov, ktorí žijú v Bratislave, čo opäť zabezpečuje jej celoslovenský dosah, keďže väčšina slovenských umelcov buď študovala alebo tvorí v hlavnom meste. Rozmer umenia a kultúry vnímanej v širšom zábere strednej Európy tu zatiaľ nebol zastúpený a viaceré doterajšie snahy o zlepšenie situácie neboli efektívne. Máme ambíciu to zmeniť.

Mysleli ste pri vašej koncepcii aj na zvýšenie návštevnosti a záujmu divákov z iných lokalít o kultúru v Starom Meste?

- Naším cieľom je upútať diváka. Kultúru chceme zameriavať presne, špecializovane pre všetky vrstvy obyvateľstva.

V podtexte vašej koncepcie cítiť aj snahu o delenie kultúry na tzv. elitnú a dostupnú širším vrstvám obyvateľov. Je to tak?

- Nie celkom. Tvrdím naopak, že v každom žánri a pre každú kategóriu divákov dokážeme v novom systéme špecializácie poskytovať kvalitný kultúrny servis. To považujeme za podstatné, preto by som nijaký z priestorov ani z podujatí nedefinoval ako elitný, ale ako presne zameraný a kvalitný. Od výchovno-vzdelávacích aktivít pre rozličné záujmy najširšieho publika sa bude naša snaha pohybovať až k tým, ktoré sú určené pre úzke kultúrne publikum. Uviedol by som príklad Pisztoryho paláca, kde by mal vzniknúť výstavný priestor prezentujúci súčasné stredoeurópske umenie, ako nové centrum vizuálneho umenia však ponúkne podujatia a projekty rozčlenené podľa záujmov rozličných kategórií návštevníkov. V našej koncepcii dominujú dve základné línie: jednou je snaha oslovovať najširšie publikum a druhá je zamerať sa od základných kultúrnych vstupov občanov až po veľmi vyspelé publikum.

V akom časovom rozsahu chcete realizovať svoje plány?

- Koncepcia je naplánovaná do roku 2010. Prvý rok by mal byť prípravný, budeme sa snažiť o to, aby prvé výsledky boli viditeľné už v prvej polovici tohto roka. Prínos reformných krokov by sa mal dostaviť o jeden a pol roka.

Aký je ohlas na vašu koncepciu od vedúcich miestnych kultúrnych centier?

- Na podrobné komentáre zatiaľ nebol dostatok času. Poslanecký zbor schválil koncepciu jednomyseľne, odzneli pozitívne hodnotenia. S kolegami sa budeme intenzívnejšie stretávať na projekte zapracovania. Systém sa snažíme otvoriť. Doteraz bol založený na zvykových súvislostiach. Budeme sa snažiť, aby sa uskutočnili výberové konania na dôležité funkcie, ktoré budú MKC vykonávať. Tým, že sa špecializujeme na jednotlivé druhy umenia, vynára sa aj nutnosť nového spôsobu vedenia centier. V materiáli je zásadnejšie definovaná aj spolupráca s neziskovými organizáciami. Nebude teda záležať len na tom, čo urobíme, ale aj akým spôsobom sa bude spolupráca uskutočňovať. Z toho, čo sa v súčasnosti deje v kultúrnych centrách, sú najproduktívnejšie spolupráce s neziskovými organizáciami, spomeňme Divadlo GUnaGU. Túto spoluprácu je dôležité zachovať a rozvinúť. Chceme, aby spôsob poskytovania zázemia jednotlivým neziskovým organizáciám bol spravodlivý a dával priestor všetkým združeniam, ktoré by sa o túto formu podpory chceli uchádzať. A to umožnia výberové konania, ktoré určia, ktorému združeniu bude zverený konkrétny priestor, možnosť jeho obsadenia sa však stane variabilnou. To bude nútiť združenia ku konkurencieschopnosti a progresívnej práci. Ak vznikne v meste niečo lepšie, bude mať rovnakú šancu tieto priestory získať.

Vaša snaha je rozvinúť dobre fungujúci základ do ďalších pozitívnych parametrov.

- To, čo sa osvedčilo v doterajšej práci kultúrnych centier, by sa jednoznačne malo rozvinúť. Do tohto systému by sme však chceli zaviesť prvok, ktorý zabezpečí, že rozhodnutia, ktoré sa v budúcnosti prijmú, nebudú závisieť od svojvôle úradníka. Materiál sme definovali tak, aby sa stanovil systém, ktorý neumožní jeho zneužitie.

Zhovárala sa Dáša Šebanová