Zhrozená Diana po návrate z Talianska: Na Slovensku boj s koronavírusom funguje oveľa horšie

9.3.2020
0

Zdroj: TASR

Páčil sa vám článok?

Počet obetí koronavírusu na severe Talianska už prekročil štyri stovky. Mnohí sme mali pocit, že Taliani museli zlyhať. Diana, ktorá v Taliansku študuje, sa však vrátila na Slovensko a to, čo zažila, jej doslova vyrazilo dych. Tvrdí, že u nás je organizácia boja s vírusom horšia.

Diana svoj príbeh zverejnila na sociálnej sieti, my sme sa s ňou i spojili a potvrdila nám, že zatiaľ sa nič nepohlo vpred. "Žijem nejaký ten rok v Taliansku, nepopieram, že na ich legendárny výrok “con calma” často nenadávam, nehovorím, ako sa im nechce pracovať, či ako to veľakrát v ich štáte nefunguje.. potom však na pár dní zavítam k nám na Slovensko a presvedčím sa, že to môže fungovať aj horšie. Respektíve nefungovať," uviedla na úvod Diana.

Momentálne študuje v talianskom Forlì, v regióne Emilia Romagna, ktorý patrí k druhému najviac nakazenému regiónu v Taliansku.

"Predtým, než som vycestovala z Talianska na Slovensko, nakoľko sa z mesta, kde som bola, stalo takmer mesto duchov, som šla k obvodnej doktorke v Taliansku. Mala som bežné príznaky chrípky, zvýšená teplota, únava. Vravím si, že predsa len sa pôjdem dať skontrolovať, človek nikdy nevie. Budem viac pokojná, keď prídem domov. Keďže som žiadne z hlavných príznakov koronavírusu nemala, skontrolovala ma zbežne, do troch dní som sa mala opäť ozvať, a ak by sa mi stav zhoršil, došla by ku mne domov. Alebo by zavolala do nemocnice. Dovolať sa jej o tri dni nebol problém, no aj napriek tomu, že som bola už bez teploty a únavy, povedala mi, aby som sa prišla dať skontrolovať ešte ra,z ak cestujem domov. Zobrala ma aj napriek tomu, že bolo po 20.00 hodine. Áno, v Taliansku to nefunguje... S lepším pocitom som sa teda vybrala o deň nato domov. Letecky. Na letisku v Bologni to bolo vyprázdnené. Zopár ľudí s rúškami, zopár bez nich, no a pár ľudí so slzami na tvári.. boli to tí, ktorí sa rovnako ako ja s mojou slovenskou kamarátkou snažili dostať domov, do svojej krajiny," opisuje Diana.

S problémami sa stretli zahraniční cestujúci už na letisku v Bratislave, kde pre nich nemali dostatok dotazníkov v angličtine. To horšie a podstatné však malo prísť až o pár dní.

"Piatok, 17.00 h, píše mi kamarátka, ktorá cestovala z Talianska spolu so mnou. Má vraj zvýšené teploty, preto volá na zelenú linku do Trenčína, aby vysvetlila situáciu a požiadala o testy. (V Taliansku mala týždeň pred odchodom 39 teploty, no po vyšetrení jej bolo povedané, že nemá vírus.) Človek si však chce byť istý.  Chytím telefón a volám na zelenú linku aj ja. Do Bratislavského kraja. Nezdvíhajú. Volám o hodinu, dve, tri... nič. Obsadené. Volám deň nato. Výsledok ten istý. Nie raz, nie dva. Dokopy som volala 45-krát! Prišiel ten deň. Nedeľa 8.3.2020. Dovolala som sa. Pani na zelenej linke mi však dala inú odpoveď, než som čakala. Vraj musím volať všeobecnému lekárovi, pretože oni ma nemôžu len tak poslať na testy. Ten mi má dať odporučenie, a tak by som na ne mala ísť," opisuje Diana.

Tu sa však príbeh zďaleka nekončí. "Pondelok 9.3.2020. Volám mojej všeobecnej lekárke. Jeden, dva, tri, štyri či päťkrát. Rovnako - NIČ. Aké zvláštne v tejto krajine. Volám preto mojej tete, či by tam nemohla zájsť osobne, aby vysvetlila situáciu. Zašla. Doktorka jej však povedala, že ona žiadne odporučenie nedáva. Má vraj len usmerniť ľudí, ktorí by mali volať na zelenú linku a ktorí nie. S letákom, na ktorom nájdem čísla, na ktoré volám už tri dni, ju pošle domov. Mám vraj neprestávat volať. A tak volám. Nie raz, nie dva, nie trikrát. Presnejšie 75-krát! Zelená linka pre Bratislavský kraj, zelená linka pre celé Slovensko. Nič. Obsadené alebo to človeka rovno vypojí. A tak volám na všeobecnú linku RÚVZ. Zdvihnú mi! Wau! Vysvetlím situáciu, poviem im, že som došla zo zóny, ktorá sa v sobotu večer stala červenou a rizikovou, poviem im, že kamarátka, ktorá so mnou prišla neprestáva mať teploty. No odpoveď? “Mrzí ma to, no ja vám pomôcť neviem. Musíte volať na zelenú linku.” Tak tam opäť volám. Počet už nerátam. Po chvíli mi volá mama, ktorá je samoživiteľka rodiny a pracuje v zdravotníctve, že z nariadenia RÚVZ vyplýva, že ak so mnou bola v osobnom styku, musí ostať 14 dní v karanténe. Aby neohrozila pacientov. Musí v nej ostať, kým mi nespravia testy a nepreukáže sa, že sú negatívne. Paráda. Mám iba maloletú sestru, mamu, ktorá je jediným zdrojom príjmu v našej domácnosti a potom som tu ja, ktorá od rána trávi čas na telefóne... Volám ďalej, nič. Rozhodla som sa zavolať do VŠZP, ktorej som pacientom. Spýtam sa aspoň tam, či nemajú nejaké nariadenia. Nič. Pani ma opäť odkázala na linku, ktorá je nedostupná," pokračuje v neuveriteľnom príbehu Diana.

"A tak sedím doma. Možno s vírusom, možno nie. Vie mi ale niekto povedať ako ku 8.3.2020 po tejto krízovej situácii mohli na Slovensku spraviť iba 496 vzoriek na vírus? Samozrejme, že je ľahšie povedať, že v Taliansku je nakazených viac, ak tu nie sme ochotní robiť testy... v Taliansku ich však za prvé tri dni spravili 20 000," dodáva študentka.

S Dianou sme sa telefonicky dnes večer spojili a potvrdila nám, že na žiadne vyšetrenie sa ani po štyroch dňoch vôbec nedostala.

Oslovili sme aj Úrad verejného zdravotníctva, po získaní jeho reakcie budeme v téme pokračovať.

Ako to nakoniec dopadlo a ako na tento prípad zareagoval Úrad verejného zdravotníctva, sa dočítate tu:

(ms)

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.