Zdroj: Archív TASR
Kamenné náhrobné dosky vystavené v múzeu Antická Gerulata, ktorá je rímskou pamiatkou UNESCO na území Rusoviec.Bolo to presne pred 65 rokmi, keď pri ťažbe zeminy na spevnenie dunajských hrádzí náhodne narazil buldozér na malom kopci zvanom Bergl v Rusovciach na rímsky pilier. Práce sa zastavili, nasledoval výskum a ten potvrdil: Našla sa hľadaná Gerulata!
O tom, že v oblasti dnešnej mestskej časti Rusovce sa kedysi nachádzal rímsky tábor, sa vďaka starovekým záznamom vedelo od 16. storočia, ale viaceré predchádzajúce pokusy odhaliť ho boli márne. Až o štyri storočia neskôr sa Gerulata dostala do miestneho polohopisu – vďaka spomínanej náhode, keď stavebný stroj narazil na jej prvú stopu.
Antická Gerulata, ktorá sa takmer celá nachádza pod stredovekou a novovekou zástavbou Rusoviec, bola už koncom 1. storočia rímskym vojenským táborom, opevneným kastelom na hraniciach Rímskej ríše. „Koncom 1. stor. pred n. l. Rimania obsadzujú územie až k Rýnu a Dunaju a zriaďujú tu provincie. Cisár Vespasianus (69 – 79) buduje na panónsko-dunajskej hranici dômyselný fortifikačný systém s legionárskymi tábormi, tábormi pomocných jednotiek a strážnymi vežami. Jeden z opevnených bodov limesu bol postavený v Bratislave – Rusovciach ako prvý kastel medzi legionárskými tábormi v Carnunte (dnešný Bad Deutsch Altenburg v Rakúsku) a Brigetiu (Komárom v dnešnom Maďarsku),“ uvádza archeologička Jaroslava Schmidtová na webstránke mestskej časti.
Vojenský kastel a civilnú osadu (tzv. vicus) obklopovali pohrebiská, ktoré skrývali rôzne pozoruhodné predmety. Najmä pohrebisko označené ako III objavené na Kovácsovej ulici je známe bohatou výbavou a zriedkavými novými typmi šperkov z drahých kovov a minerálov. Na prednáške, na ktorú v lete pozval Bratislavčanov Mestský ústav ochrany pamiatok, priblížil archeológ Ľudovít Mathédesz nálezy v poslednom z doposiaľ preskúmaných hrobov vykopanom približne v roku 2012. Zosnulá osoba mala na oboch rukách po dva prstene, jeden s gemou („očkom“), na ktorej sa dajú rozpoznať egyptské božstvá Serapida a Isis. „Aj druhý prsteň mal gemu, ale tá sa, žiaľ, nezachovala. Máme ešte jeden otvorený prsteň a štvrtý prsteň je zaujímavý tým, že sa na ňom zachovalo písmenko X, na ňom vieme ho rozoznať,“ doplnil. V hrobe našli i náramky z gagátu (čiernehaco jantáru), sklenú fľaštičku a ďalšie nádobky. Nezvyčajnými predmetmi objavenými v pohrebisku boli nádoby germánskeho pôvodu.
O hroboch v antickej Gerulate, rozmiestnených za múrmi tábora, pozdĺž prístupových ciest, píše aj Igor Janota v knihe Bratislavské rarity, ktorá vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT. Pripomína, že Rimania si veľmi ctili svojich zosnulých, mŕtvi ostávali súčasťou ich života. „Vzdávali im úctu doma, v rodinách, aj na verejných slávnostiach Manov, akýchsi bytostí podsvetia... Ak niektorý Riman zomrel v cudzom svete a jeho príbuzní nevedeli, či bol pochovaný, urobili mu pre každý prípad doma symbolický hrob, vždy poctivo zasypaný zeminou. Takýto hrob nazývali kenotaf.“
Rimania svojich zosnulých nielen pochovávali, ale tiež spaľovali. Vtedy vykopali oválne jamy a tie potom zasypali zvyškami pahreby. V Rusovciach sa našli aj jamové hroby, v ktorých boli okrem žiaroviska i popolnice, takisto hroby typu bustum, kedy zosnulých spaľovali priamo v hrobových jamách.
Všetky hroby zdobili náhrobné kamene alebo pietna architektúra, vždy s dlhým vytesaným nápisom. „Preto v rímskom období prechádzanie okolo hrobov vôbec nebolo sprevádzané pochmúrnym zážitkom. Človek, ktorý sa nikam neponáhľal, aj zvedavec, ktorého zaujímalo pohrebisko, každý si nahlas čítal nápisy a dozvedel sa, čím bol nebožtík za života, v čom vynikal, ako sa volali jeho rodičia, deti, príbuzní, niekedy dokonca i jeho otroci... Dalo by sa povedať, že náhrobky sa nebudovali ani tak pre mŕtvych, skôr pre živých. Preto aj ich text takto koncipovali – ako rozhovor živého s mŕtvym,“ dodáva spisovateľ.
(ac)