Zdroj: ac
Životná púť Ulricha Rauchenwartera sa pravdepodobne skončila v prešporskom žalári skôr, ako súd vyniesol rozsudok.V stredovekom Prešporku sa v čase pred voľbami richtára i po nich diali všelijaké nekalé veci. Potvrdzuje to príbeh skorumpovaného Ulricha Rauchenwartera, ktorý dal dokonca zbiť a uväzniť svojho protikandidáta. Túto kauzu spomína aj historik Vladimír Segeš v knihe o kriminalite a justícii tých čias.
Byť richtárom bola v Prešporku veľká česť, ale i zodpovednosť. Za uplynulé stáročia sa väčšina richtárov dobre zhostila svojich úloh či povinností. Našli sa však aj takí, ktorí nenaplnili očakávania obyvateľov mesta na Dunaji. Jedným z prešporských richtárov, ktorí sa dostali do sporu s mestom i s jeho predstaviteľmi, bol Ulrich Rauchenwarter. Bol to bohatý obchodník so súknom a funkciu prvého muža mesta zastával v rokoch 1396 – 1400 a 1401 – 1411. Poslednýkrát sa vo funkcii richtára spomína v listine datovanej 22. februára 1411.
Rauchenwarter už v roku 1407 vystupoval v službách kráľa Žigmunda Luxemburského, keď mu neoprávnene poskytoval peniaze vyzbierané z mestských daní. Ani viaceré jeho obchodné transakcie neboli celkom čisté, no kráľ ho kryl a nariadil, aby mu pre dlhy neskonfiškovali veci ani majetok. Ba 14. februára 1410 prikázal prešporskej mestskej rade, aby Rauchenwarterovi z mestskej pokladnice vyplatili 800 zlatých, ktoré si od neho osobne požičal. Ak by sa ktokoľvek z prísažných priečil zaplatiť mu uvedenú sumu, „bude ako rebel predvolaný pred súd osobnej kráľovskej prítomnosti“.
Členovia mestskej rady sa Rauchenwartera oprávnene báli, jednak preto, lebo bol kráľovým protežantom, a jednak pre jeho bezohľadnosť. Napríklad v čase pred voľbami richtára a mestskej rady (presný rok nie je známy) zorganizoval a financoval rebéliu mestskej chudoby a luzy, ktorá fyzicky ohrozovala a napadla volebné zhromaždenie mešťanov. Zrejme vtedy dal aj zbiť a uväzniť svojho protikandidáta na funkciu richtára.
Mestská rada sa opovážila proti Rauchenwarterovi zasiahnuť až vtedy, keď bol Žigmund na vojenskej výprave proti Benátkam. Obvinenia proti nemu zosumarizovali v oficiálnej sťažnosti po nemecky v septembri 1413. Koncept obžaloby v latinčine zo začiatku júna 1413, ktorý sa zachoval v Archíve mesta Bratislavy, spolu s oficiálnou kratšou žalobou podávajú obsažné svedectvo o porušovaní práva a o zneužívaní úradnej moci Ulrichom Rauchenwarterom. Len výška spreneverených peňazí, ktoré ako richtár nevyúčtoval, dosiahla podľa zistenia prísažných a nového richtára Egídia Weniga až 13-tisíc zlatých, čo bola priam horibilná suma.
Z poverenia kráľovnej Barbory, ktorá zastupovala kráľa v čase jeho neprítomnosti v Uhorsku, kauzu vyšetrovali prešporský župan Peter Kappler (Kaplíř) zo Sulevíc a grófi Juraj a Mikuláš zo Svätého Jura a Peter z Pezinka. Súdne pojednávanie sa konalo v Trnave, ktorá Rauchenwarterovi poskytla dočasnú ochranu, keďže mu panovník vydal ochranný glejt. Kráľ Žigmund sa vraj obvineného Rauchenwartera nezastal, ale o potrestaní niekdajšieho prešporského richtára sa nezachovala najmenšia zmienka.
Kauza skorumpovaného a nečestného richtára zaujala niekoľkých slovenských i maďarských historikov, ktorí chceli zistiť, ako vlastne Rauchenwarter dopadol. Dopátrať sa k jasnému výsledku – ako to neraz v prípade starších dejín býva – sa nepodarilo. Naposledy sa prípadu Ulricha Rauchenwartera v štúdii z roku 2016 venoval Július Bartl. Preštudoval všetky zachované listinné doklady v Archíve mesta Bratislavy, poodhalil aj ďalšie Rauchenwarterove nekalé obchody vrátane viacerých dlhov a zistil, že posledná priama zmienka o ňom je z roku 1415 a týka sa vymáhania nezaplatených dlhov. Rauchenwarter sa vyhýbal priamej konfrontácii s prešporským mestským súdom, ktorý ho pravdepodobne dal uväzniť, aby nemohol ďalej unikať. A v prešporskom žalári sa zrejme skončila životná púť Ulricha Rauchenwartera ešte pred tým, ako by súd prípad uzavrel a vyniesol rozsudok. Presné okolnosti, a najmä kedy sa to stalo, sa však už asi nepodarí zistiť.
(bn)
Spracované podľa knihy Vladimíra Segeša Kriminalita a justícia v stredovekom Prešporku, vydavateľstvo Marenčin PT (so súhlasom vydavateľstva)