Zdroj: Archív TASR
Foto z roku 1999, v čase prípravy rekonštrukcie Pamätníka Chatama Sofera. Súčasťou prác bol aj odklon električkovej trate.Možno aj vás zaujalo množstvo pútnikov v čiernych kaftanoch a klobúkoch, ktorí minulý mesiac navštívili Pamätník Chatama Sofera pri tuneli na dunajskom nábreží. Opäť totiž nastal tzv. jarcajt, výročie úmrtia tohto slávneho bratislavského rabína, kedy sem každý rok v októbri prichádzajú tisíce veriacich z celého sveta. Pozrite si premenu tohto posvätného miesta, ktoré v obnovenej dôstojnej podobe otvorili pred necelými 25 rokmi. Dovtedy nad hrobmi židovských učencov premávala električka...
Židovský rabín a teológ Chatam Sofer (26. 9. 1762 – 3. 10. 1839), vlastným menom Moše Schreiber, je v ortodoxnom prostredí uctievaný ako najväčší rabín sveta. Bol pýchou bratislavskej židovskej obce v prvej polovici 19. storočia. Ako rabín pôsobil v našom meste od 13. októbra 1806. Viedol bratislavskú ješivu (rabínsku školu), ktorá patrila v jeho dobe medzi najdôležitejšie centrá tradičného židovského vzdelania v Európe. V čase rozkvetu mala 400 študentov a bola najväčšou ješivou od babylonských čias.
Významné postavenie Chatama Sofera vyplynulo z jeho dôslednej obrany tradičného judaizmu a zo silného tradicionalizmu. Jeho rady rešpektovali aj korunované hlavy. Ako učiteľ a vykladač tradičného judaizmu ďaleko prekročil hranice mesta aj židovskej komunity. Stal sa uznávaným učencom a dobrým znalcom zákona. Okrem vyučovania a vykonávania náboženských úkonov sa venoval náboženskej sudcovskej činnosti. Jeho rozhodnutia prijímali veriaci s konečnou platnosťou a bez pochybností o ich spravodlivosti.
Pamätník Chatama Sofera, ktorý zrekonštruovali podľa návrhu architekta Martina Kvasnicu a slávnostne otvorili v roku 2002, je ojedinelou pamätihodnosťou Slovenska. V podzemných priestoroch sa zachovalo 23 hrobov významných rabínov a učencov vrátane hrobu Chatama Sofera, ktorí v niekdajšom Prešporku pôsobili v 18. a 19. storočí. Električka, ktorá prechádzala priamo nad hrobmi, je minulosť, trasu odklonili.
Na posvätné miesto sa schádza schodmi, vnútri je i modlitebňa. Na náhrobku najznámejšieho rabína sa však meno Chatam nenachádza, keďže sa v skutočnosti volal Moše (Mojžiš) Schreiber. Meno Chatam (v preklade pečať) vychádza z knihy, ktorú napísal a ktorá ho preslávila, Sofer zasa znamená pisár, čo je rovnocenné s nemeckým slovom Schreiber.
Ako pripomína web www.chatamsofer.sk, aj za socializmu sem prichádzali ortodoxní pútnici a židovskí turisti, no pre Bratislavčanov bola rabínska hrobka stále záhadným miestom. „Pamätník Chatama Sofera je súčasťou slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva. Je jedinečným miestom, v jeho osude sa odráža história bratislavskej židovskej komunity,“ uvádza webová stránka pamätníka s tým, že vstup si treba vopred rezervovať. Od návštevníkov sa vyžaduje dôstojný odev – muži majú mať pokrývku hlavy a dlhé nohavice, ženy dlhú sukňu alebo nohavice a zakryté ramená.
(ac)