PREMENY BRATISLAVY Pozrite sa, ako rástla obrátená pyramída, ikonická stavba nášho mesta
Zdroj: Archív TASR
Takto vyzerala výnimočná stavba pred polstoročím.
V rámci osláv 100. výročia pravidelného rozhlasového vysielania na Slovensku si môžete vybrať z pestrého programu v priestoroch obrátenej pyramídy na Mýtnej ulici. Pritom už samotná návšteva jedinečnej budovy, ktorá je inak pre verejnosť väčšinou zatvorená, môže byť zážitkom. Ako rástla táto pozoruhodná stavba? Porovnajte si fotografie spred desaťročí s dnešnými.
Návrh architektonického skvostu, ktorý patrí k dominantám nášho mesta, je dielom Štefana Svetka, Štefana Ďurkoviča a Barnabáša Kisslinga. Stavba z oceľovej konštrukcie v tvare obrátenej pyramídy trvala dlhé roky – projekt vznikol v roku 1967, no definitívne ho dokončili až v roku 1984. A až v závere roka 2017 túto výnimočnú stavbu konečne vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
Zdroj:
Archív TASR
Pohľad na základy hlavného objektu v roku 1972
Zdroj:
Ľubomír Deák/OZ Bratislava a jej Premeny
Pohľad na rovnaké miesto o 54 rokov neskôr
„Budova rozhlasu svojimi hodnotami jedinečne reprezentuje architektonické dedičstvo povojnovej modernej architektúry, je jedným z vrcholných diel neskorého modernizmu na Slovensku v jej najexpresívnejšej experimentálnej forme. Objekt s výraznou expresionisticky tvarovanou formou pyramídy je odkazom na najaktuálnejšie súdobé prejavy neskorej moderny vo svete,“ uviedli vtedy na svojej webovej stránke pamiatkari.
Samotný Štefan Svetko, ktorý stavbu charakterizoval ako chrám hudby a fabriku slova v jednej budove, pre ikony.tv neskôr spomínal: „Návrh sme stále korigovali pre potrebu expresívneho výrazu. Táto budova nemala vyzerať ako hocijaká iná inštitúcia.“
Zdroj:
Archív TASR
Práce na oceľovej konštrukcii sú dokončené. Foto z roku 1976
Zdroj:
Ľubomír Deák/OZ Bratislava a jej Premeny
Aktuálny pohľad na impozantnú stavbu na Mýtnej ulici
V roku 1972 mohli Bratislavčania vidieť základy hlavného objektu prevádzkovej budovy vtedajšieho Československého rozhlasu, ktoré siahajú do hĺbky 12 až 15 metrov. Agentúra ČTK vtedy informovala: „Nákladom okolo 600 miliónov korún buduje bratislavská Stavoindustria nový areál Československého rozhlasu v Bratislave na Mýtnej ulici. Jeho výstavba sa začala v roku 1968 asanačnými prácami, o rok neskôr prišli na rad zemné práce na objekte energobloku s trafostanicou, ktorého práve dve sekcie administratívnej budovy sú už v prevádzke. Vlani sa začala výstavba hlavného objektu prevádzkovej budovy. Základové práce napriek asi deväťmesačnému sklzu, spôsobeného odporom tvrdých ílov v hĺbke 12 až 15 metrov, sa majú skončiť v roku 1973. Potom už objekt porastie do výšky – montáž oceľovej konštrukcie hlavnej budovy vykonajú VŽKG Ostrava.“
Zdroj:
Archív TASR
Nezvyčajný pohľad na stavbu rozhlasového centra v roku 1979. V pozadí vľavo časť Kramárov
Zdroj:
Ľubomír Deák/OZ Bratislava a jej Premeny
Dnešný záber na porovnanie. Veľká premena za necelé polstoročie...
Na archívnom zábere o štyri roky neskôr už vidíte, že práce na oceľovej konštrukcii budovy sú dokončené. Zároveň „...pracovníci n. p. Stavoindustria Bratislava, hlavní dodávatelia, začali základové práce na ďalšom náročnom objekte stavby, činohernom štúdiu,“ dopĺňa informáciu text k fotografii.
• Dni otvorenej pyramídy
Využite príležitosť a vojdite do tejto jedinečnej stavby! Vďaka projektu Storočie s vami – Dni otvorenej pyramídy tu bude až do 29. októbra séria verejných nahrávok, koncertov a priamych prenosov. Podujatie sa koná pri príležitosti 100. výročia pravidelného rozhlasového vysielania na Slovensku. Súčasťou je i výstava 100/70 (100 rokov rozhlasového a 70 rokov televízneho vysielania na Slovensku), ktorá potrvá do 3. novembra.
(ac)
PREMENY BRATISLAVY Takto vyzeralo mesto pred výstavbou Mosta SNP
Historická fotografia približuje časť Starého Mesta s našou veľriekou v roku 1965, v čase, keď vrcholili prípravy na oslavy 20. výročia oslobodenia. V popredí vidieť budovu Filozofickej fakulty, vpravo časť budovy Univerzity Komenského, v pozadí Bratislavský hrad... Ďalšia dominanta mesta, Most SNP, ešte chýba - základný kameň tohto architektonického unikátu položili o dva roky neskôr.