Pred 60 rokmi došlo k najtragickejšej leteckej havárii u nás, príčina dodnes nie je celkom jasná

Zdroj: leteckypodcast.sk

Sakrakopec - miesto tragédie v súčasnosti

Koncom júla sme si pripomenuli 50. výročie leteckej katastrofy na Zlatých pieskoch, o ktorej počul takmer každý Bratislavčan. Len málokto však vie, že lesy nad Račou sa už desať rokov predtým stali dejiskom ešte tragickejšej nehody. Smrť 82 ľudí dodnes vyvoláva nezodpovedané otázky.

Lietadlo Iljušin Il-18 bulharských aerolínií TABSO smerovalo 24. novembra 1966 zo Sofie do Berlína s medzipristátiami v Budapešti a Prahe. Prvá časť letu prebehla prakticky bez komplikácií, vo vzdušnom priestore Československa však posádka dostala informáciu, že pre zlé počasie uzavreli letisko v Prahe. Lietadlo sa preto nad Brnom otočilo a zamierilo do Ivanky pri Dunaji, kde pristálo niekoľko minút pred jednou hodinou popoludní.

Podľa niektorých zdrojov traja pasažieri v Bratislave zostali, no ostatných odviedli do čakárne odletovej haly a posádka zatiaľ netrpezlivo čakala na zlepšenie podmienok. Kapitán Ľubomir Todorov Antonov spočiatku zvažoval, či by nebolo lepšie, keby cestujúci pokračovali do Prahy vlakom, no k tomu napokon nedošlo a keď sa v českej metropole počasie konečne zlepšilo, do lietadla nastúpilo až 74 pasažierov a osem členov posádky.

Podmienky na letisku však stále neboli ideálne. Mrholilo, viditeľnosť sťažovala hmla a nad Malými Karpatmi sa očakávali turbulencie. Krátko predtým navyše z Bratislavy odštartovalo aj lietadlo Československých aerolínií, a tak dostal kapitán pokyn udržiavať výšku 300 metrov, aby sa zachoval bezpečný rozostup medzi oboma strojmi. Vystúpať na svoju letovú hladinu mal až po tom, čo dostane povolenie z riadiacej veže.

K tomu však už nedošlo. Lietadlo odštartovalo o 16.28 ha približne o dve minúty havarovalo na Sakrakopci, asi osem kilometrov od konca letiskovej dráhy. „Iljušin v dubovom lese vysekal pás dlhý približne 350 metrov a široký 40 metrov. Od prvého zachytenia stromov po dokonanie katastrofy uplynulo 15 až 20 sekúnd, počas ktorých vyhaslo 82 životov,“ uvádza Pavol Bayer, autor knihy o tejto leteckej nehode, ktorú si pri príležitosti 60. výročia budete môcť bezplatne prečítať na stránke www.sakrakopec.sk.

Vyšetrovanie tragédie bolo mimoriadne náročné. Stroj nemal čiernu skrinku, jeho obhorené trosky boli rozmetané v ťažko dostupnom teréne a situáciu komplikovala aj komunikácia so Sofiou. Bulharskí vyšetrovatelia obvinili letových dispečerov, že umožnili pomalšiemu lietadlu odštartovať pred výkonnejším strojom, nedokázali dostať let LZ 101 do bezpečnej výšky a nesledovali jeho pohyb na radare.

Oficiálna správa k jednoznačnému záveru nedospela. Uviedla, že „najpravdepodobnejšou príčinou bolo nedostatočné zhodnotenie terénnych a poveternostných podmienok v okolí letiska Bratislava posádkou lietadla a neprispôsobenie letu týmto podmienkam“. Objavili sa však aj teórie o nesprávne nastavených prístrojoch či silných turbulenciách a k rozšíreným konšpiráciám patrilo podozrenie, že za nehodou stáli sovietske a bulharské tajné služby.

Tragédia si celkovo vyžiadala 82 obetí, na počesť ktorých niekoľko mesiacov po havárii vysadili 82 briez. Okrem nich však katastrofu na mieste pripomínali už len jednoduché drevené kríže a nápisy vyryté do stromov. Až v roku 2010 osadil Slovenský katolícky akademický spolok Istropolitan na Sakrakopci betónový kríž vysoký približne jeden meter a o dva roky neskôr k nemu pribudla aj informačná tabuľa s opisom tragédie a zoznamom obetí. 

Pietna spomienka

Už 24. novembra sa pri príležitosti 60. výročia najväčšej leteckej nehody na Slovensku bude pri pomníku na Sakrakopci konať spomienkové stretnutie za účasti pamätníkov. Presný čas a program bude uverejnený na stránke www.sakrakopec.sk.

(ak)