Autobus „R“ spájal centrum s predmestím

Na začiatku Mlynských nív boli železničné rampy s búdkou rampára. Na okraji chodníka bol železný most so schodmi pre peších. Bolo to preto, že sa cez cestu často posunovali vagóny, rampy boli zatvorené a netrpezliví ľudia mohli použiť most.

Bolo to zdĺhavé, a preto prebehovali aj počas posunu. Kúsok od búdky rampára sa začínalo Novomestské nádražie, odkiaľ odbočovali koľaje do prístavu.

Do školy som chodil na Grösslingovú ulicu, väčšinou pešo. Neskôr vystavali novú školu na Kutlíkovej ulici, neďaleko terajšieho hotelu Dukla. Tu som aj základnú školu ukončil. Začal som navštevovať Gymnázium na Dunajskej ulici a tam som sa vozil autobusom „R“. Boli to staré pragovky, ktoré mali otvorené vstupy vpredu i vzadu. Cestovné lístky predával a dierkoval „šafner“- sprievodca, ktorý aj ohlasoval odchody zo zastávky. Pod strechou viedlo kožené lanko, za ktoré zatiahol a pri vodičovi klepla páčka na zvonec. Keď nemal zvonec po ruke, zakričal „hotovo“. Niekedy nedočkaví cestujúci iniciatívne zakričali „hotovo“. Vtedy zaprotestoval „Ja sem tady od toho, abych kričal hotovo“.

Keď chcel niekto vystúpiť, pretože autobus nestál na všetkých zastávkach, potiahol pred zastávkou dva razy za lanko a autobus zastal, aj keď nikto na zastávke nečakal. Autobusy jazdili pomerne pomaly. To sme využívali a často naskakovali, alebo vyskakovali počas jazdy. Obľúbenou hrou bolo vyskočiť počas jazdy z predného vchodu a naskočiť do zadného. Tí zdatnejší to robili občas naopak. Vyskočili vzadu a dobehli k prednému vchodu, kde naskočili. To sa dalo robiť ešte na Mlynských nivách, na Dunajskej ulici sa už objavovali policajti a takýchto odvážlivcov pokutovali, alebo ak to boli chlapci, vyťahali ich za uši.

Konečnú mal autobus „R“ na Námestí republiky pri Neurathovi. Bolo to veľké železiarstvo oproti Manderlovi. Neskôr bola v tých miestach Ryba s bufetom. Bol to blok domov na rohu pri vyústení Dunajskej ulice na Námestie republiky (neskôr Stalinovo a potom SNP). Oproti bol na tie časy moderný veľkoobchod s potravinami TETA, ktorý tam je doteraz.

Dunajská ulica spájala centrum mesta s predmestím. Bola to štvrť meštiackych nájomných prízemných, až trojposchodových domov s dvormi, otvorenými pavlačami. Zaberala priestor medzi centrom mesta a jeho okrajom. Na túto štvrť, ktorou prechádzala aj Grösslingová ulica, nadväzovalo už iba predmestie s prevahou tovární, skladov a robotníckych kolónií.

Trasa autobusu „R“ viedla od stredu mesta cez túto okrajovú štvrť a predmestie okolo Mlynských nív až do Feriby, dnešného Prievozu. To už bola dedina na vidieku v zázemí mesta Bratislavy.

Milan Ružička
(Pokračovanie nabudúce.)

Chlapci z predmestia