Časť fasády domu pripomína gotický hrad

Na Lazaretskej ulici číslo 9 stojí malebný prízemný dom s vysokými oknami a trojstupňovým štítom nad vchodom. Práve časť domu s vchodom a štítom pripomína okoloidúcim architektúru gotického hradu, motív akoby prevzatý z Bojnického zámku.

Dom si dal v roku 1885 postaviť na vtedy ešte veľmi sporadicky zastavanej ulici profesor kreslenia, krasopisu a maľovania Josef Könyöki. Do Prešporku prišiel zo Sedmohradska, z nemeckej rodiny. Pôvodne sa volal Ellenbogen, až v roku 1869 si (prekladom) zmenil meno na Könyöki. Bolo to v čase, keď patrilo k bontónu prejavovať svoju spolupatričnosť k uhorskému národu maďarizáciou priezviska. Jeho krajan a kolega, profesor v niekoľkých prešporských školách, rímskokatolícky kňaz a známy historik Theodor Ortmayer si vtedy zmenil meno na Ortvay Tivadar.

Josef von Könyöki kreslenie nielen učil. Sám nakreslil neskutočné množstvo dokumentárnych kresieb, ktoré sú podnes nenahraditeľným zdrojom informácií o stredovekých stavebných pamiatkach v Uhorsku. Kreslil ruiny hradov, zámky, kostoly, radnice. Pre prešporskú radnicu dokonca navrhol úpravu radnej siene a arkiera nad bránou. Učil v reálnej škole, na Kráľovskej akadémii, vo vyššej dievčenskej škole a nakoniec v Štátnom učiteľskom ústave. Učiteľský ústav bol umiestený v budove, ktorá donedávna slúžila ako základná škola na Lazaretskej ulici. To bol zrejme aj dôvod na zakúpenie neďalekej záhrady a postavenie rodinného domu. Pán profesor mal zo svojho nového domu len pár krokov na pracovisko.

Ako zistila Dr. V. Obuchová z Mestského ústavu pamiatkovej starostlivosti, projekt na stavbu rodinného domu pre profesora vypracoval architekt Ignaz Feigler a postavil ho staviteľ Ludwig Eremit. Je však isté, že pri stvárnení uličnej fasády sa na projekte zúčastnil aj sám profesor Könyöki.

Zdá sa, že projektant jeden projekt uskutočnil najmenej dva razy. V strede Grösslingovej ulice stál totiž ešte pred tridsiatimi rokmi skoro identický dom, ale s bohatšou romantickou štukovou fasádou. Oba domy mali na uličnej strane vľavo vchod a pozdĺž ulice tri izby, z nich stredná bola väčšia. Rozľahlá obývacia izba sa nachádzala na strane k záhrade. V obidvoch prípadoch bola záhrada situovaná hlbšie než ulica, takže dom zo strany záhrady pôsobil impozantnejším dojmom. Profesor Könyöki dal nad vchod do svojho domu, do výklenku pod plechovou strieškou, umiestniť sochu svojho patróna svätého Jozefa. Na zachovanom projekte je výklenok aj jeho zastrešenie navrhované ozdobnejšie, než je realizované. Na strednom stupni štítu mala byť nápisová páska s datovaním.

Profesor Könyöki zomrel roku 1900. Jeho dom prešiel do rúk iných majiteľov. Všetci sa počas celého 20. storočia správali k domu veľmi citlivo. Zachoval sa až zázračne v originálnom, dalo by sa povedať konzervovanom stave, hoci na okolí sa stále stavalo, prestavovalo, nadstavovalo. Dnes už neslúži ako obytný dom. Jeho romantické dvere s bohatým železným kovaním sú čiastočne zakryté reklamou. Na fasáde sa objavil nevkusný pútač.

Tento objekt, ktorý je autentickou pamiatkou na minimálne troch významných mužov histórie mesta v druhej polovici 19. storočia (projektant, staviteľ a majiteľ), by mal prežiť v nezmenenej forme ďalšie storočie.