Zdroj: ac
Pobyt Paracelsa v Bratislave pripomína pamätná tabuľa na fasáde Primaciálneho paláca.Ponúkame vám príbeh učenca Paracelsa, ktorého obdivoval svet, ale zažil i krutú nenávisť. Slávny vedec navštívil pred 488 rokmi aj Bratislavu, čo pripomína reliéf na fasáde Primaciálneho paláca medzi oknami prízemia orientovanými do Uršulínskej ulice. Práve tam, v ktoromsi dome, strávil niekoľko týždňov.
Naozaj bombastické meno mal jeden zo stredovekých zakladateľov nového smeru v medicíne a chémii – chemiatrie aj iatrochémie, čo bola predchodkyňa dnešnej biochémie: Philippus Aureolus Theophrastus Bombastus von Hohenheim. Akoby už rodičia chceli predznamenať chlapcove budúce miesto na výslní učeného sveta, akoby mu vopred dali aureolu na Božiu potechu a svetskú slávu – lebo približne to všetko sa skrýva v jeho prímeniach. Svet si však dlhočizné meno zjednodušil bez toho, aby mu ubral na známosti: Paracelsus. To slovo totiž v grécko-latinskom preklade znamená názov mesta Hohenheim.
Narodil sa v roku 1493 vo švajčiarskom mestečku Einsiedeln. Otec, schudobnený šľachtic, ktorý bol lekárom, vynaložil všetko úsilie, aby Paracelsus dostal čo najvyššie vzdelanie. Bystrý mladý muž s množstvom záujmov sa rýchlo preslávil. Už ako 34-ročného ho pozvali na Bazilejskú univerzitu, kde bol profesorom prírodných vied a medicíny. V tom čase sa stal známym najmä úspechmi v liečbe akútnej pliagy – syfilisu, ako vôbec jej prvý úspešný liečiteľ. Používal arzén, pričom až o 400 rokov neskôr sa aj vedecky dokázalo, že arzénový preparát naozaj účinne pôsobí pri ničení pôvodcu tejto choroby.
Paracelsus tiež vytrhol chirurgiu z rúk ránhojičov a katov a povýšil ju na vedu. Svojimi postupmi dosahoval vynikajúce úspechy, čo mu mnohí vtedajší lekári závideli. Zo zlomyseľnosti začali o ňom rozširovať, že je v spojení so zlými duchmi a diablom, ktorý mu pomáha pri zákrokoch a liečbe. Takéto obvinenie bolo v časoch stredovekého tmárstva veľmi nebezpečné. Paracelsus sa všetkým obvineniam vysmieval, kým neprajníci nedosiahli aspoň to, že musel opustiť bazilejskú univerzitu. Pokojné miesto univerzitného profesora a vzrušujúcu prácu v laboratóriu vymenil za potulný život lekára.
Najskôr chodil po Nemecku, neskôr blúdil aj v iných končinách Európy a 29. septembra 1537 sa dostal do Bratislavy. V našom meste ho slávnostne privítali predstavitelia magistrátu a ubytovali u váženého občana Blažena Beheima na vtedajšom Radničnom námestí. Bratislavská komorná kniha zaznamenala zaujímavé údaje o jeho pobyte, ale aj o výdavkoch, ktoré malo mesto s tým spojené.
Vyliečil niekoľko ťažkých pacientov, usporiadal sériu prednášok s praktickými ukážkami alchymistického umenia, a najmä iatrochémie. V Prešporku pobudol takmer mesiac, potom odcestoval do Viedne a odtiaľ do Salzburgu, kde sa chcel na istý čas usadiť. Tu však 24. septembra 1541 za nejasných okolností, len 48-ročný, zomrel, podľa všetkého po atentáte. Nenávisť vtedajších „vedcov“ voči nemu nepoznala hraníc.
Paracelsus bol nesmierne pracovitý, zapálený pre medicínu. Vytušil, že chirurgia musí byť samostatnou medicínskou vednou disciplínou. Venoval sa jej cieľavedome, čomu predchádzala dokonalá znalosť anatómie a mnohých vnútorných dejov v organizme. Rovnako prezieravo postrehol úlohu chémie, farmakológie i biochémie, a to aj v diagnostike chorôb. Bol autorom početných diel z rozličných odborov prírodných vied a medicíny, ako aj diel filozofických.
Na fasáde Primaciálneho paláca zo strany Uršulínskej ulice mu mesto odhalilo reliéfnu pamätnú tabuľu, jej autorom je prešporský rodák Ludwig Mack. Pripomína, že najslávnejší vedec a lekár 16. storočia sa v roku 1537 zdržiaval v Bratislave.
(bn)
Spracované podľa knihy Igora Janotu Slávni ľudia v Bratislave, Vydavateľstvo Marenčin PT (so súhlasom vydavateľstva)