HISTÓRIA Nenápadný „činžák“ na Röntgenovej si pamätá naozaj veľa

Skromný, ale architektonicky hodnotný pavlačový dom na Röntgenovej ulici v bratislavskej Petržalke je jedným z mála zachovaných príkladov obecnej sociálnej výstavby z obdobia prvej Československej republiky.

Navrhol ho architekt Desider Quastler v roku 1931 ako dôstojné bývanie pre robotnícke rodiny. O rok neskôr sa stal domovom pre mnohých, ktorí na život v „činžáku“ spomínajú dodnes.
Aj napriek skromnému rozpočtu vznikol štvorpodlažný objekt v tvare písmena L, ktorý nestratil architektonickú dôstojnosť. Dom má hladkú bielu fasádu s oknami rozmiestnenými nerovnomerne, čo pôsobí čisto a jednoducho. Presklené pavlače na strane dvora zase pripomínajú konštruktivistický štýl.

Architektúra tohto domu je ukážkou ideí medzivojnovej sociálnej politiky: dostupné bývanie pre pracujúcich, no zároveň s dôrazom na kultúru bývania. V dome sa nachádzali prevažne jednoizbové byty a garsónky. „Najväčšími bytmi boli jednoizbáky, aj my sme v takom bývali… bývalo sa tam veľmi dobre,“ spomína bývalá obyvateľka Jana Klemanová, ktorá tu žila od detstva v 60. rokoch.

Na streche bola práčovňa, v parteri malé potraviny, neskôr dokonca aj pobočka Mototechny. Autobusová linka č. 25 mala zastávku priamo pri dome a spájala túto časť Petržalky s Matadorkou a Šafárikovým námestím.

Spomienky na život v „činžáku“

Miestni obyvatelia volali dom jednoducho „činžák“. V čase, keď Petržalka ešte nebola pokrytá panelákmi, bol tento objekt medzi rodinnými domami architektonickým unikátom.
V dome žila aj Júlia Párnická, matka známeho slovenského režiséra Stanislava Párnického. Jeho prvá manželka, pani Revallová, si spomína na ich spoločné začiatky:

„Vchádzalo sa z pavlače do malej predsienky… v priechodnej miestnosti bola vaňa, kuchynský drez, sporák… Moja svokra Julka tam spávala. Boli tam pôvodné palubovky, ktoré sme natierali ešte pred svadbou.“

Z pavlače sa otváral výhľad na Bratislavský hrad, no aj smerom na Staré Mesto. Za rohom bola aj záhrada pre záhradkárov, kde si obyvatelia pestovali zeleninu a ovocie. „Svokra tam rada chodievala, kým bývala v dome,“ dodáva pani Revallová.

Nenápadný svedok doby

Dom na Röntgenovej bol svedkom mnohých historických udalostí – invázie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968, výstavby panelových sídlisk v 70. rokoch, ale aj úpadku a premien Petržalky. Po revolúcii tu sídlila vojenská správa, a ako spomína pani Klemanová:
„Po rokoch som sa tam vrátila. Syn tam bol na odvode… zúradovali nás presne v tom byte, kde sme kedysi bývali.“

Dnes slúži dom opäť ako obytný objekt. Stojí v tieni nových štvrtí, no pripomína víziu rovnosti a dostupnosti bývania, ktorú priniesla modernistická architektúra medzivojnového obdobia.

Kto bol Desider Quastler?

Desider Quastler (1889 – 1944) bol slovenský architekt a staviteľ židovského pôvodu, významná osobnosť bratislavskej architektonickej scény 20. a 30. rokov. Absolvent staviteľskej školy v Budapešti, pôsobil vo viacerých mestách, no od roku 1920 najmä v Bratislave.

Vo svojej tvorbe sa orientoval na funkcionalizmus, purizmus a sociálne bývanie. Navrhoval obytné domy, polyfunkčné objekty, ale aj významné stavby ako Dom Orion na Hurbanovom námestí, bytový dom Práce či polyfunkčný dom Halmos na Suchom mýte.

Počas druhej svetovej vojny bol pre svoj pôvod deportovaný do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde v roku 1944 zahynul. Mnohé jeho stavby boli zabudnuté alebo pripisované iným, no dnes sa jeho meno opäť objavuje v súvislosti s výskumom medzivojnovej architektúry na Slovensku.
(mč)