Kino Čas bolo ideálne na blicovanie

Je na čase pohovoriť si o chlapcoch z našej ulice z hľadiska povinnej školskej dochádzky. Keby som mal teraz po rokoch vymenovať, kde som bol počas vyučovania najradšej - jednoznačne by zvíťazilo kino ČAS v podzemí hotela PALACE na Poštovej ulici. Ideálne miesto na blicovanie: tma, celodenná prevádzka, vstupné korunu dvadsať pre dospelých - šesťdesiat halierov pre deti!

Televízia ešte vtedy nebola - a tak zriadili v Bratislave dve kiná, ktoré non-stop - od rána do noci - premietali to, čo teraz vidíte na kanáloch vašich televízorov: dokumentárne filmy o prírode, životopisné portréty, cestopisné krátke filmy, grotesky, kinožurnál a iné voloviny.

Jedno non-stop kino bolo na hlavnej stanici, druhé v „Palacke“. Človek si naložil do aktovky desiatu - a šmyk do kina ČAS! V sále bola tma, teplučko... vyučovacie hodiny ubiehali (je pravda, že jeden cyklus filmov vrátane filmového týždenníka trval len vyše hodiny - takže sme predpoludním videli v kine to isté aj štyri-päťkrát za sebou, ale to nás neodradilo!) Veď na konci každého cyklu bola lupinovka, chaplinovka alebo Laurel a Hardy!

Niektorí si nosili baterky, šantili sme v tme niekedy tak nahlas, že nás uvádzačky napomínali. Tiež mali baterky - takže boli rovnocennými protivníčkami. Minule sa ma deti pýtali, či chodili do „Časíku“ aj bezdomovci... Nemohli chodiť, lebo vtedy bezdomovci neboli. Vtedy ešte vládol pracujúci ľud a ten zrušil nezamestnanosť. Každý musel byť zamestnaný, aj keď málokto naozaj pracoval.

Na dlhé roky nám blicovanie v podzemí hotela PALACE prirástlo k srdcu. Presedeli sme tam nespočetné množstvo vyučovacích hodín. Až v jeden nešťastný deň pricestoval do Bratislavy krajský školský inšpektor z Košíc. Predvolali ho na ministerstvo na desiatu hodinu predpoludním. Pretože pricestoval už o ôsmej ráno a nemal čo robiť - sadol si do kina ČAS. Keď sa v tme rozhľadel a videl okolo seba samé školopovinné deti s aktovkami, začalo mu to byť podozrivé. Dal v kinosále rozsvietiť svetlá a všetkých, ktorí sme mali v tom čase vyučovanie, vyhnal z kina von!

Zrejme z toho ten sviniar urobil aféru na ministerstve, pretože od toho dňa začali zažínať svetlo v non-stop kine častejšie! Podľa medzinárodných kinologických dohôd sa svetlo počas premietania zapaľovať nemá (veď diváci si zaplatili vstupné!) - ale v kine ČAS to robili potom bežne! Bola to pre nás - blicérov z Dunajskej ulice - veľká rana, lebo sme si cez vyučovanie na kino ČAS zvykli. Niektorí sme tam chodili ešte aj v dospelosti s frajerkami. Ženatých nekontrolovali a tak sme sa mohli tváriť, že sme slobodní a nikto nám na to neprišiel. Až zasa prepukol nový škandál v kine ČAS. Vysvitlo, že v tme sedeli pri sebe manžel s frajerkou a manželka s frajerom! Spoliehali sa na to, že partner je v práci a nerátali s tým, že kvôli záškolákom vedenie kina zažína počas premietania svetlo. Došlo k podnetu na rozvodové konanie, ale to nás, chlapcov z Dunajskej ulice už tak veľmi nezaujímalo.

Július Satinský