• História
  • 18.12.2006 20:31

Modrý kostolík je klenotom secesie

0 0

Medzi vysokými obytnými domami a administratívnymi budovami medzi Grösslingovou ulicou a Šafárikovým námestím je ukrytý klenot secesného staviteľstva, Kostol svätej Alžbety Uhorskej, všeobecne už desaťročia známy ako „modrý kostolík“. Jeho základný kameň položili v auguste 1909 a vysvätili ho 11. októbra 1913.

Objekt nestavali ako kostol, ale ako kaplnku pre študentov vedľajšieho katolíckeho gymnázia. Obe stavby projektoval budapeštiansky architekt Edmund (Ödön) Lechner. Stavbu kaplnky inicioval už v roku 1906 kardinál a ostrihomský arcibiskup Claudius Vaszary, ujec neskoršieho bratislavského hudobného skladateľa a regenschori bratislavského dómu Alexandra Albrechta. Kardinál si želal, aby bola s novostavbou katolíckeho gymnázia spojená aj stavba kaplnky, s ktorou vtedajšie uhorské ministerstvo školstva pôvodne nepočítalo. Po dokončení budovy gymnázia teda prikročili aj k stavbe potrebnej kaplnky.

Architekt Lechner tu vytvoril na území novo vznikajúcej časti mesta Prešporka na bývalej inundácii neďaleko toku Dunaja ostrov s budovami v charakteristickom slohu, ktorý sa považuje za uhorskú odrodu secesie. Jednotne navrhnutý areál školy, sakrálnej stavby a obytnej budovy neskoršej fary možno spolu s interiérovou výzdobou a zariadením kostola označiť za jednotné umelecké dielo, pre čo sa v nemčine používa termín „Gesamtkunstwerk“.

Po prvej svetovej vojne bol prezdobený secesný sloh označovaný za nevkus, všetko, čo bolo uhorské či maďarské, malo z mesta zmiznúť. Zbúrali Árpádov stĺp na Devíne, zničili pomník Márie Terézie, pomník Petőfiho putoval do skladu. Kostol svätej Alžbety sa tak ľahko odstrániť nedal. Dali sa však z neho odstrániť maďarské nápisy, znaky uhorských panovníkov, zmenšená kópia uhorskej kráľovskej koruny, ktorá zdobila lampu večného svetla.

Veľmi hodnotný mramorový reliéf od sochára Aloisa Rigeleho, ktorý predstavoval modliacu sa cisárovnú a kráľovnú Alžbetu, vybrali zo steny a deponovali mimo kostola, ktorý sa medzičasom stal farským. Vysoká zástavba v najbližšom okolí akoby zámerne potlačila jeho pôvodnú monumentalitu. Po druhej svetovej vojne mierne poškodený kostol opravili a znovu vymaľovali. Vtedy dostali pôvodne sivé fasády charakteristickú modrú farbu. Výzdobu interiéru pri oprave značne zjednodušili. Kostol sa stal vyhľadávaným miestom sobášov.

Okrem Dómu svätého Martina nebola doteraz žiadnemu z bratislavských sakrálnych objektov venovaná samostatná monografia. V predvečer sviatku svätej Alžbety vyšla reprezentačná publikácia Jozefa Haľka s titulom Modrý kostol. Kniha prináša predovšetkým informácie o dejinách a umeleckej hodnote Kostola svätej Alžbety, poskytuje aj pohľad na pomery a spoločnosť mesta pred prvou svetovou vojnou. Autor súčasne podáva čitateľovi aj mnohé vysvetlenia na otázky spojené s porozumením používania a významu bohoslužobných predmetov a motívov vo výzdobe kostola. Kniha bude určite obohatením knižnice každého Bratislavčana, ktorého zaujímajú dejiny jeho mesta.

Modrý kostolík je klenotom secesie


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.