S Kochovou záhradou ožíva osud lekára, ktorého vymazali z encyklopédií aj učebníc

4.9.2022

Zdroj: nc

Páčil sa vám článok?

Boli ste už v historickej Kochovej záhrade, ktorá po rokoch pustnutia znovu ožíva? Návšteva tohto jedinečného parku medzi Partizánskou a Bartoňovou ulicou v Starom Meste pripomína aj strastiplný osud významného lekára a ľudomila Karla Kocha (1890 – 1981). Jeho meno sa na dlhé roky stratilo z histórie lekárskej vedy na Slovensku, z encyklopédií aj učebníc.

Národná kultúrna pamiatka Kochova záhrada bola roky zatvorená a bez potrebnej starostlivosti, teraz je už prístupná pre všetkých a každý deň až do večera. Z iniciatívy neziskovej organizácie Národný Trust, ktorá sa venuje ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva na Slovensku, sa vo vzácnom areáli urobili v uplynulých rokoch rôzne udržiavacie práce a aktivity na jeho ochranu. Jej históriu a potenciál približovala neziskovka aj verejnosti, a to  rámci pravidelných podujatí Víkend otvorených parkov a záhrad. Dnes môžete prísť do Kochovej záhrady kedykoľvek. 

Vlastníkom Kochovej záhrady bolo donedávna ministerstvo vnútra, od ktorého ju hlavné mesto získalo v rámci majetkovo-právneho vysporiadania. Hneď po nadobudnutí Kochovej záhrady (formálne v júni tohto roku) mesto pristúpilo k potrebnému odbornému ošetreniu drevín a k vyčisteniu priestoru, aby bol priechodný a bezpečný. Komplexná revitalizácia záhrady, na ktorej bude spolupracovať s Fakultou architektúry STU a Krajským pamiatkovým úradom, by mala byť hotová do jesene roku 2024.

Zdroj: nc

Kochovu záhradu čaká komplexná revitalizácia.

Kochova záhrada vznikla začiatkom 30. rokov ako súčasť malého ženského sanatória, ktoré založil český rodák Karel Koch. Prišiel k nám po vzniku Československa v roku 1919 spolu s ďalšími českými lekármi, aby pomohli rozbiehať naše zdravotníctvo. Záhradu spočiatku tvorili prevažne cudzokrajné okrasné dreviny i rastliny, pôvodne ich bolo viac ako 120 druhov, pričom takmer polovicu priniesol práve profesor Koch.

Jeho príbeh oživil pred pár rokmi známy publicista Slavo Kalný v knižke Zabudnite na Kocha, ktorá vyšla vo vydavateľstve Marečin PT. S osudom tohto uznávaného chirurga a filantropa, ale aj protifašistického odbojára a neskôr politického väzňa, ktorý si „neporozumel“ s komunistami, sa podrobnejšie oboznámil pri písaní knihy Bombardovanie Apolky.

Zdroj: Peter Procházka

​Karel Koch - reprodukcia obrazu. Jeho príbeh oživil publicista Slavo Kalný.

„Vtedy Nemci na Kochovu hlavu vypísali odmenu stotisíc mariek a život mu zachránil dlhoročný priateľ, architekt Dušan Jurkovič. Slavo Kalný zistil, že kým Kochovo sanatórium prežilo štyri režimy, meno a činnosť jeho tvorcu a majiteľa sa stratilo z histórie lekárskej vedy na Slovensku, vypadlo aj z encyklopédií a učebníc, ba nespomínalo sa ani v súvislosti s protifašistickým odbojom či rehabilitáciou obetí komunistickej justície... na príbehu tejto všestrannej osobnosti ukázal, ako a prečo miznú aj tí najcennejší ľudia z našich dejín,“ uviedol publicista Anton Baláž v recenzii Kalného knihy.

Zdroj: nc

Históriu Kochovej záhrady a sanatória približuje aj informačná tabuľa pred vstupom. Ten je z Bartoňovej ulice (nad sanatóriom).

Zdroj: nc

​Podľa publicistu Slava Kalného (93), ktorý žije v bratislavskom Ružinove, bol Karel Koch inteligent, zdatný manažér, vynikajúci chirurg, antifašista, po vojne dokonca chvíľu primátor Bratislavy, bol však najmä demokrat, humanista, ľudomil. Funkcie mešťanostu sa vzdal už po niekoľkých dňoch, aby sa mohol venovať výlučne medicíne. Slavo Kalný sa pri spracúvaní Kochovho príbehu opieral aj o svedectvá spoluväzňov a, samozrejme, takisto o výpovede príbuzných. Ako nám povedal, Kochova rodina mu okrem cenných informácií poskytla aj veľa fotografií do knižky.

Po okupácii v septembri roku 1968 Karel Koch so svojou rodinou emigroval do Kanady, kde zomrel v roku 1981. Až desať rokov po smrti, v marci 1991, mu zrušili rozsudok vo vykonštruovanom procese  z 50. rokov. Za „zločin vlastizrady a špionáže“ dostal vtedy doživotie, v neľudských podmienkach viacerých väzníc si  napokon odsedel 12 rokov.  Amnestovali ho v roku 1963, no spravodlivosti a očistenia svojho mena sa už nedožil.

(nc, ac)

HISTÓRIA Spoznávate túto nemocnicu? Pozrite sa, aké cennosti skrýva, málokoho tam pustia!

Mnohí Bratislavčania ju dodnes nazývajú „štátna nemocnica“, zamestnanci aj „Micka“, a lekár Vladimír Kostka s úsmevom podotýka, že je staršia ako slávny futbalový klub Real Madrid, ten vznikol až v roku 1902. Takmer 158-ročná Nemocnica Staré Mesto na Mickiewiczovej ulici patrila k najväčším a najmodernejším v Uhorsku. Svedectvá o jej príbehu nájdete v miestnosti, o ktorej málokto tuší. Pozrite sa dnu!

Páčil sa vám článok?