Bratislave chýbajú hrobové miesta, črtá sa nový cintorín. Kde ho vybudujú?

Ak má Bratislava dôstojne zvládnuť nárast počtu zosnulých v nasledujúcich 25 rokoch, musí neodkladne investovať do rozšírenia pohrebnej kapacity, najmä klasických hrobových miest. Taký je záver analýzy, ktorú si nechala vypracovať organizácia Marianum – Pohrebníctvo mesta Bratislavy v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB).

„Kapacita 19 pohrebísk spravovaných organizáciou Marianum je takmer naplnená, voľných zostáva približne 8 percent hrobových miest. V rámci jednotlivých cintorínov je táto rezervná kapacita rozložená nerovnomerne a pri zachovaní súčasných preferencií by postačovala približne do roku 2029 - 2030,“ uvádza Robert Kováč, riaditeľ organizácie. K júnu 2025 bolo z celkového počtu približne 89 500 hrobových a urnových miest voľných len približne 7 200.

Analýza kapacít cintorínov uvádza, že na niektorých pohrebiskách (najmä v Slávičom údolí, Petržalke a Krematóriu) by sa maximálnym využitím nezastavaných plôch malo dať vytvoriť takmer 6 800 miest bez investícií a ďalších vyše 8 600 prostredníctvom investičných projektov. Spolu by tak teoreticky mohlo dôjsť k navýšeniu kapacity o viac ako 15 000 pohrebných miest, no drvivú väčšinu z nich by tvorili urnové miesta, keďže tie sa dajú efektívnejšie umiestniť aj na menšie plochy. Bez prijatia zásadného systémového riešenia, predovšetkým vybudovania nového cintorína, však aj tak v horizonte približne nasledujúcich 10 až 15 rokov vznikne podľa štúdie kritický nedostatok priestoru na kostrové pochovávanie, keďže časť obyvateľstva naďalej preferuje tradičný pohreb do zeme.

Okrem kvantitatívnej stránky je navyše potrebné zobrať do úvahy aj kvalitatívne kritériá a nové pohrebisko by malo zodpovedať potrebám 21. storočia. „Cintoríny sú aj obrazom úcty mesta k svojim obyvateľom. Preto by Bratislava mala plánovať svoje pohrebiská rovnako starostlivo ako iné verejné služby,“ uvádza sa v štúdii.

Na základe aktuálneho územného plánu sa ako najvhodnejšie pre vznik nového cintorína javia dve lokality. Prvou alternatívou je priestor v bývalom meandri Dunaja na hranici medzi Jarovcami a Petržalkou, kde by mohol vzniknúť cintorín s kapacitou 12 000 až 13 500 hrobov. Problémom by tam však mohla byť zvýšená hluková záťaž spôsobená blízkosťou diaľnic, nutnosť uhrádzať odvody za odňatie veľmi kvalitnej poľnohospodárskej pôdy a najmä predpokladaná vysoká hladina podzemnej vody. Na tú koncept cintorína reaguje vyvýšenými hrobovými poľami. „Náhrobky majú jednotný princíp v rámci jednotlivých polí, pričom dizajn určuje poriadok cintorína,“ uvádza projekt.

Okrem hrobových polí je podľa návrhu súčasťou areálu aj vstupná časť s vybavenosťou a službami, ku ktorým patria dve obradné siene, kolumbárium, priestory pre údržbu aj reštaurácia s kaviarňou. Tie by mali slúžiť nielen na smútočné posedenia, ale aj bežnú rekreáciu obyvateľov s výhľadom do tretej časti areálu - parku s vodnými plochami, mokraďami, lužnými lesmi a lúkami. Približne v strede celého cintorína je situovaná vyhliadka v podobe mohylového násypu. Koncept cintorína Jarovce umožňuje flexibilne reagovať a v prípade poklesu záujmu o tradičné pochovávanie využiť územie pre ekologické formy pohrebníctva bez nutnosti ďalších terénnych úprav.

Druhá alternatíva na nový cintorín, lokalita Táborky – Huštekle v Rači, má podľa analýzy v porovnaní s Jarovcami dve výrazné výhody. Hladina podzemnej vody je dostatočne hlboko a lokalita je už v platnom územnom pláne záväzne určená na funkciu cintorína, čo významne zjednodušuje povoľovacie procesy a skracuje čas potrebný na realizáciu zámeru.

Na druhej strane, zásadným limitom územia je silná rozdrobenosť pozemkov a ich prevažne súkromné vlastníctvo, hluková záťaž z priľahlých dopravných komunikácií a náročné skalnaté podložie, ktoré výrazne komplikuje a predražuje zemné práce. To lokalitu predurčuje skôr pre urnový háj než pre rozsiahly cintorín s tradičným kostrovým pochovávaním. Koncept nového cintorína v Rači pracuje s historickým charakterom vinohradníckej krajiny. Rešpektuje jej svahovitý terén a nadväzuje na existujúce terasy budované po vrstevniciach z kamenných múrikov.

Navrhovaný areál je členený na tri hlavné časti: vstupnú s vybavenosťou a službami vrátane podzemného parkovania a reštaurácie s kaviarňou, hrobové polia a parkovú časť na najstrmších svahoch, ktorá bude voľne prístupná obyvateľom aj zveri. Od hrobových polí ju oddelí priekopa, ktorá zabráni vstupu zvierat do pietnych častí cintorína. Mimo areálu je potom navrhnutá rozhľadňa, ktorá sa stane súčasťou rekreačnej trasy a ponúkne panoramatické výhľady na krajinu aj cintorín.

Pri obidvoch alternatívach, teda v Jarovciach i Rači, sa okrem kostrového pochovávania a kremácie ohňom počíta aj s menej náročnými spôsobmi uloženia ostatkov zosnulých. K nim patrí napríklad vsypová lúka, teda časť cintorína určená na rozsypávanie popola, či ekologické alternatívy kremácie, ktoré sa však u nás zatiaľ nevyužívajú. „Pietne biocentrum prepája pietu s prírodou spôsobom, ktorý umožňuje zosnulým doslova splynúť s krajinným prostredím, čo mnohí ľudia vnímajú ako zmysluplnú alternatívu k tradičnému pochovávaniu,“ vysvetľuje analýza.

(ak)