Zdroj: archív Nemocnice Staré Mesto
Mnohí Bratislavčania ju dodnes nazývajú „štátna nemocnica“, zamestnanci aj „Micka“, a lekár Vladimír Kostka s úsmevom podotýka, že je staršia ako slávny futbalový klub Real Madrid, ten vznikol až v roku 1902. Takmer 158-ročná Nemocnica Staré Mesto na Mickiewiczovej ulici patrila k najväčším a najmodernejším v Uhorsku. Svedectvá o jej príbehu nájdete v miestnosti, o ktorej málokto tuší. Pozrite sa dnu!
Vytvoriť pamätnú miestnosť bol nápad práve Vladimíra Kostku, námestníka riaditeľa pre zdravotnú starostlivosť. Príležitosť sa ponúkla pred trom rokmi. „V roku 2019 uplynulo 155 rokov od otvorenia nemocnice a v rámci spomienkového stretnutia si každá klinika pripravila vlastnú prezentáciu. Podarilo sa tak zhromaždiť veľa cenných informácií, dobových fotografií, artefaktov, aj článkov v novinách spred storočia, a bolo by škoda, keby sa stratili niekde v zásuvkách. Všetko, čo tu vidíte, sme si pozháňali sami a často veľmi prácne. O niektorých našich klinikách bolo informácií dosť, no inde sa dohľadať nedali,“ približuje vznik unikátneho múzea v priestoroch nemocničnej knižnice.
Sprístupniť ho chceli ešte v tom jubilejnom roku 2019. Mysleli najmä na študentov medicíny, ale tiež na nových zamestnancov, aby poznali tradície svojho pracoviska. Plány škrtla korona, napokon sa to podarilo vlani. Bežný smrteľník sa však dnu nedostane. „Radi by sme ukázali historickú miestnosť aj záujemcom zo širšej verejnosti, len musíme premyslieť možnosti. Počas bežnej prevádzky, keď majú zdravotníci plné ruky práce a každú chvíľu sem jazdia sanitky, je to vylúčené,“ pokračuje Vladimír Kostka.
Na túto rovnošatu zdravotnej sestry si možno pamätáte, ešte v 90. rokoch minulého storočia sa bežne používala.
Našu pozornosť priťahujú dobové predmety, napríklad veľký masívny oxymeter, vecička, ktorú si dnes dáte na prst. Alebo figurína zdravotnej sestry vo vyžehlenej naškrobenej uniforme a s bielym čepcom na hlave, starší si naň iste pamätajú. „Každého, kto sem príde, zaujmú ako prvé tieto artefakty, sú však len doplnkom prezentácie. Hlavná myšlienka je ukázať, že naša nemocnica má svoju históriu. Pozrite sa na tento zoznam, vyprodukovala až trinásť dekanov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Vychovali sme tiež viacerých prednostov kliník aj pre iné nemocnice, napríklad v Petržalke či v Ružinove. To sú fakty, o ktorých by sa malo viac hovoriť,“ upozorňuje námestník riaditeľa na panely s portrétmi uznávaných odborníkov, ktorí pôsobili v nemocnici.
Oxymeter (vľavo) na meranie okysličenia organizmu – dnes si ho dáte na prst.
Napríklad český profesor Stanislav Kostlivý, ktorý sa v roku 1919 presťahoval aj s rodinou do Bratislavy. Do medicínskej histórie sa zapísal ako vynikajúci špecialista, zakladateľ slovenskej chirurgickej školy, ktorý vychoval niekoľko generácií slovenských lekárov a zanechal bohatú vedeckovýskumnú a publikačnú činnosť. V akademickom roku 1923/1924 bol tiež rektorom Univerzity Komenského. „Na jeho meno som ako chirurg najviac pyšný,“ poznamenáva Vladimír Kostka. „Už 75 rokov pravidelne organizujeme Kostlivého chirurgický deň, ktorý je najstarším československým chirurgickým kongresom.“
V historickej miestnosti sú aj panely s portrétmi uznávaných odborníkov, ktorí v nemocnici pôsobili.
Na inom paneli čítame ďalšie významné české meno - profesor Kristián Hynek, prvý prednosta I. internej kliniky. Prezident ČSR Tomáš Garrigue Masaryk ho 31. júla 1919 vymenoval za profesora patológie a vnútorných chorôb Lekárskej fakulty UK a 8. augusta 1919 sa stal prvým rektorom Univerzity Komenského.
K českým profesorom, ktorí prišli do Bratislavy, aby pomohli budovať naše vysoké školstvo, patril aj Zdeněk Mysliveček, prvý prednosta vtedy ešte spojenej neuropsychiatrickej kliniky, takisto Miloš Netoušek, zakladateľ školy, z ktorej vyšli viacerí významní profesori a internisti, medzi nimi Ladislav Dérer. Nech vás nemýli názov Dérerovej nemocnice na Kramároch, tento uznávaný lekár a pedagóg pracoval na „Micke“.
Niečo z histórie neurologickej kliniky...
Ako prednosta Ústavu patologickej anatómie tu pôsobil i František Šubík. Meno tohto lekára vám možno veľa nepovie, no určite si spomeniete na básnika Andreja Žarnova, o ktorom ste sa v škole učili – bol to jeho umelecký pseudonym. Aj takúto zaujímavosť objavujeme v historickej miestnosti.
Nie každý vie, že vďaka spolupráci nemocnice, ktorá je zároveň školiacim strediskom pre študentov medicíny, vznikla v roku 1919 Lekárska fakulta – prvá v rámci Univerzity Komenského. Vladimír Kostka tiež pripomína: „Bolo tu aj jedno z prvých röntgenologických laboratórií v Uhorsku, keď sem Jozef Pantoček, vtedajší riaditeľ nemocnice, zadovážil už v roku 1898 röntgenový prístroj. Ako jeden z prvých sa u nás zaoberal mikrofotografiou a röntgenológiou. Na vysokej úrovni bola i chirurgia vrátane cievnej, ortopédia či traumatológia, a dnes nadväzujeme na tieto tradície. Naša nemocnica má napríklad ako jediná v rámci Univerzitnej nemocnice Bratislava pracovisko, kde robíme zákroky u pacientov s náhlou cievnou mozgovou príhodou.“
Pavilón CH postavili ako prvý. Podľa pamiatkarov má obrovskú historickú hodnotu, je symbolom dobrej medicíny i tradičnej architektúry.
Zdroj:
archív Nemocnice Staré Mesto
Pohľad na pavilón CH dnes
Niekdajšia Krajinská všeobecná nemocnica v Prešporku začínala s 259 posteľami, dnes ich je len o niečo viac, no aj tak sú desiatky z nich prázdne. „K dispozícii máme päť lôžkových oddelení a 295 lôžok, nie sme však schopní naplniť všetky, pretože nám chýba personál. Reálne dokážeme obsadiť asi 170 lôžok,“ konštatuje námestník riaditeľa. Pokiaľ vraj platy zdravotníkov nepôjdu hore, nevidí šancu, že by sa situácia v blízkom čase zmenila. „Aj od nás odišli zdravotné sestry do zahraničia, napríklad do susedného Česka, kde zarobia o stovky eur viac.“
Staré chátrajúce nemocničné budovy nie sú podľa neho neprekonateľný problém, tie by sa dali zrekonštruovať a zmodernizovať, dobrých príkladov je dosť aj u nás. Napríklad I. neurologická klinika LFUK a UNB, ktorá je súčasťou Nemocnice Staré Mesto, je zrekonštruovaná moderne, na európskej úrovni.
Aj takúto historickú fotografiu uchováva pamätná miestnosť.
Ideálne však nie je ani prístrojové vybavenie. „Sem-tam sa nám podarí získať nové prístroje, či už v rámci Univerzitnej nemocnice Bratislava, niekedy sponzorsky alebo v spolupráci s Lekárskou fakultou cez granty, no potrebujeme ich viac.“
Vladimír Kostka uvádza ako príklad gastroskop, optický prístroj na vyšetrenie pažeráka či žalúdka: jeho životnosť je podľa údajov výrobcu tri roky alebo tisíc vyšetrení, musia však používať aj také, ktoré majú desať či pätnásť rokov. „Každoročne predkladáme investičný plán, v ktorom si jednotlivé pracoviská nadiktujú, čo všetko potrebujú, a potom nám ho začnú škrtať... No veríme, že z plánu obnovy sa podarí zmodernizovať aspoň to najdôležitejšie,“ uzatvára.
Niekdajšia Krajinská všeobecná nemocnica patrila k najmodernejším v Uhorsku.
Nie všetci zdravotníci však utekajú preč, hoci by si za hranicami mohli značne polepšiť. Mnohých zadrží vzťah k svojmu pracovisku, nech sú podmienky akokoľvek skromné. Pri príležitosti otvorenia pamätnej miestnosti v Nemocnici Staré Mesto sme si prečítali na sociálnej sieti takéto vyznania:
Jolana: „Nádherná historická budova, krásne spomienky na moju mladosť, na Micku nedám nikdy dopustiť, vyšiel z nej kopec perfektných zdravotníkov, a čo zostali, majú môj veľký obdiv a velikánsku vďaku, vždy bez slov ochotní pomôcť...“
Danka: „Nie je to stará zrúcanina, je to nemocnica, ktorá má dušu, a ľudia, čo tu pracujú, neušli do vyleštených kliník, sú to ľudia, čo majú radi svoju prácu. Je to naša stará Micka.“
Viera: „Mam rada túto našu nemocnicu, dobrých lekárov, sestričky a všetkých, čo tam pracujú. Na Micku nedám dopustiť.“
Nemocnica Staré Mesto potrebuje komplexnú obnovu.
Z histórie Nemocnice Staré Mesto
• Budovu Krajinskej všeobecnej nemocnice postavil prešporský staviteľ Ignác Feigler ml., slávnostne ju otvorili 26. októbra 1864.
• S výstavbou nemocnice sa začalo v roku 1857 a v priebehu troch rokov už stál prvý pavilón CH. Ďalšie približne tri roky trvalo, kým ho kompletne zariadili.
• V roku 1896 pribudovaním nového traktu sa kapacita nemocnice zvýšila z pôvodných 259 lôžok na 396, čo bolo najviac v celom Uhorsku. V rokoch 1900 až 1920 k pavilónu CH postupne pribúdali ďalšie budovy a počet postelí sa zvýšil na tisícku.
(ac)