Zdroj: bsk.sk
V miestach, kde je dnes Obchodná ulica, stál kedysi vychýrený verejný dom. Prečítajte si o pikantnej histórii hlavného mesta, ktorú publikoval na svojom webe bratislavský kraj.
Najstaršie remeslo zažilo v Prešporku horšie a lepšie časy. Takisto ženy, ktoré sa mu venovali, boli rôzne. Nie vždy bola prostitúcia vnímaná negatívne. Napríklad v stredoveku nebola spájaná s kriminalitou, pohlavnými chorobami a chudobou, ale mala požehnanie cirkvi aj mesta. Neznamenalo to však, že prostitútky boli považované za dámy, spoločnosť sa ich stránila.
V tejto dobe stál v Prešporku známy nevestinec Biely dom. Bol v miestach, kde dnešná Obchodná ulica a zaujímavosťou je, že patril magistrátu. Z jeho výnosov sa financovali napríklad aj cirkevné inštitúcie či nemocnice. Jeho správa prischla mestskému katovi. Symbolicky totiž čistil mesto od zla či kriminality, a preto dostal aj túto úlohu – dohľad nad službami prostitútok.Myšlienka za zriadením verejného domu bola čisto praktická – Bratislavou prechádzalo množstvo vojakov či tovarišov a miestni muži nechceli, aby obťažovali ich ženy. Neskôr sa rozmohla aj pouličná prostitúcia, vykričanou štvrťou bola Vydrica. Ale v 18. a 19. storočí už boli tieto služby považované za nečisté a mesto nad nimi už dávno nedržalo ochrannú ruku. Ženy museli podstupovať pravidelné lekárske prehliadky a v spoločnosti im patrili tie najnižšie priečky.
Na čarodejnice sa v stredoveku poľovalo aj v Bratislave. Popravy mal na starosti mestský kat. Okrem toho sa staral aj o chod verejného domu. Nebolo výnimkou, že na hranici končili práve prostitútky.
(nc)