Zdroj: FB Bratislava na starých fotografiách
Bratislava si dnes pripomína 76. výročie svojho oslobodenia v rámci druhej svetovej vojny. K významnej historickej udalosti došlo v noci z 3. na 4. apríla 1945, kedy sovietske gardové oddiely urobili nutné preskupenie v pechote i v delostrelectve a pripravili sa na poslednú fázu boja o hlavné mesto Slovenska, ktoré ešte pomerne odhodlane bránili nemeckí vojaci...
Ráno 4. apríla po krátkom delostreleckom prepade, riadenom na zistené nemecké delostrelecké a mínometné postavenia, vyrazili do útoku údemé sily. Útok začali súčasne zo všetkých strán na fronte od Kamzíku po Dunaj. Sovietske úderné skupiny prenikli ulicami do stredu mesta tak rýchlo, že nemecké obranné skupiny nestačili uniknúť zo svojich priestorov a sovietske jednotky poväčšine ich obkolesili, zajali alebo zničili.
Krátko pred siedmou hodinou dosiahli prvé sovietske úderné skupiny stred mesta — Dunajský most a Štúrovu ulicu, kam vnikli sovietske údemé skupiny gardového pluku, ktorý útočil od Vlčieho hrdla na Pálenisko. Potom sa začal boj s nemeckým oporným bodom, ktorý sa bránil v priestore „Manderláku". Bojovali úderné skupiny gardového pluku, ktorý postupoval od Trnávky a Prievozu. Na Štefánikovu ulicu a Hlavnú stanicu prenikli úderné skupiny pluku, ktorý vnikol do mesta od Račianského mýta.
O 8,30 hod. začal sa boj s nemeckým ohniskom na Hrade. Hrad a jeho priľahlé budovy bránila nemecká jednotka v sile práporu, vybavená početnými guľometmi, niekoľkými delami a ručnými protitankovými zbraňami. Toto ohnisko malo predpoklady udržať sa dlhší čas. Keď sovietski gardoví strelci zistili, že sa ku hradu nedá vniknúť Zámockou bránou, napadli ho od juhozápadu. V tom istom čase začali k hradu prenikať úderné skupiny od Panenskej ulice a Palisád. Boj o hrad trval až do 16. hodiny. Skončil sa úpIným zničením nemeckej posádky v priestore židovského cintorína. Dobrovoľníci, gardový seržant Kalesnik a gardový vojak Sauljak vyvesili na najvyššom mieste hradu sovietsku a československú zástavu. Pri plnení tejto bojovej úlohy ich však nemecký snajper smrteľne zranil.
Medzi 8. a 9. hodinou začali sa boje v priestoroch Hlbokej cesty a Kalvárie. Postup bol pomalý, bojovalo sa takmer o každý dom. Boj sa skončil v popoludňajších hodinách. Nemci stratili poslednú možnosť obrany v meste. Ostal len priestor Slavína. Tam sovietske jednotky obkolesili nemecké obranné skupiny a za niekoľko hodín z hitlerovskej obrany nezostal ani jeden strieľajúci vojak. Ďalší postup sovietskych oddielov mal už iba charakter čistenia ostatných priestorov. V noci zo 4. na 5. apríla začali sovietske ženijné oddiely so stavbou pontónového mosta na úrovni Rybného námestia. Boj o Bratislavu sa skončil.
Oslobodenie nášho hlavného mesta v apríli 1945 je zachytené aj v sovietskom dokumentárnom filme, ktorý na stránke Bratislava na starých fotografiách zdieľal pán Mário Varga. Ten ho opísal slovami: "Video z oslobodenia Bratislavy natočené Červenou armádou začína záberom na delostreleckú paľbu z Trnávky, ďalej zobrazuje priebiehajúce boje v meste, stavbu pontónoveho mosta a príchod armády do Bratislavy."
Na autentických záberoch si pozorné oči členov spomínanej skupiny všimli v čase 1:25 práve zajatých nemeckých vojakov vyskakujúcich cez výklad vtedajšie Café Berlin na Štúrovom námestí, v budove, kde neskôr sídlil Zväz československo-sovietskeho priateľstva a v súčasnosti sú to priestory SNG a opäť je v nich Café Berlinka. V sovietskom dokumente uvidíte rôzne dominanty vtedajšej metropoly - hrad, Dóm sv. Martina, Blumentálsky kostol, SND, ale aj dnešné námestie SNP, ktoré bolo po druhej svetovej vojne pomenované po Stalinovi a dokonca na ňom stála jeho obrovská socha. Vzácne sú aj zábery priamo z vojenskej lode plávajúcej po Dunaji aj ponad padnutý most, ktorý vyhodili Nemci do vzduchu v snahe zabrániť, respektíve skomplikovať vojakom Červenej armády prechod cez rieku. Tí napokon donútili nemeckých zajatcov, aby im pomohli starý most opäť postaviť a ten bol dokončený a daný do prevádzky začiatkom roka 1946. Hoci bol Most Červenej armády braný ako dočasný a mal slúžiť maximálne 15 rokov, tak vydržal fungovať s rôznymi obmedzeniami až do roku 2013.
(ars)