FOTO: Čo všetko nám na území mesta pripomína oslobodenie Bratislavy Červenou armádou?

Oslobodenie Bratislavy, ku ktorému došlo 4. apríla 1945 na konci druhej svetovej vojny bolo mimoriadnou historickou udalosťou a zaslúži si, aby sme si ju čo najdôstojnejšie pripomínali. Na území metropoly je niekoľko pomníkov a pamätníkov, ktoré boli postavené z úcty k osloboditeľom. Poznáte okrem Slavínu ešte nejaké?

Naše mesto si dnes pripomína 74. výročie oslobodenia Bratislavy Červenou armádou. Naplánovaných je aj niekoľko spomienkových podujatí, ktoré sa budú konať pri dvoch najznámejších pamätníkoch. Najskôr - o 12,00 hod. sa zídu najvyšší štátni predstavitelia na čele s premiérom Petrom Pellegrinim a zástupcovia ruského veľvyslanectva v areáli vojenského memoriálneho komplexu Slavín, kde sa uskutoční pietny akt kladenia vencov a poobede - o 15,00 hod. podobnú pietnu slávnosť absolvuje aj prezident Andrej Kiska s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom pri Pomníku víťazstva na Námestí Eugena Suchoňa.

​Trošku smutným faktom je, že po roku 1989 ubudlo objektov, ulíc a lokalít, ktoré by Bratislavčanom pripomínali zásluhu Červenej armády na oslobodení mesta v rámci druhej svetovej vojny. Teda tie miesta nezmizli, ale boli premenované. Určite si veľa ľudí ešte spomenie, že Starý most niesol názov Most Červenej armády, ale napríklad aj Grösslingová sa v rokoch 1955 až 1990 volala Ulicou Červenej armády. A určite netreba ani pripomínať, že napríklad aj Hlavné námestie sa kedysi volalo Námestím 4. apríla. Túto skutočnosť istý čas pripomínala aj pamätná tabuľa umiestnená na budove Starej radnice, ktorú by ste tam už dnes márne hľadali. Chvíľu sa uvažovalo, že by sa podľa 4. apríla pomenovalo nejaké nové námestie, ale zatiaľ sa tak nestalo. 

​Najväčším a nikto nepochybuje o tom, že aj dôstojným pamätníkom na oslobodenie Bratislavy zostáva Slavín, ktorý bol postavený v rokoch 1957 až 1960 a slávnostne ho sprístupnili 4. apríla 1960 pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Červenou armádou. Mnoho starých Prešporákov však nevie súdruhom, ktorí riadili krajinu za bývalého režimu odpustiť to, že kvôli Slavínu nechali zbúrať vežu kostola na Kalvárii. Slavín je dnes národnou kultúrnou pamiatkou a najväčším vojenským cintorínom na území nášho mesta. V šiestich masových a v 278 individuálnych hroboch je tu pochovaných 6845 sovietskych vojakov, ktorí padli pri dobývaní mesta v apríli 1945.

Ako prvý bol po druhej svetovej vojne postavený už spomínaný Pomník víťazstva s podtitulom pamätník oslobodenia Červenou armádou. Vznikol v roku 1946 ako spoločné dielo sochára Jozefa Kostku a architekta Milana Škorupu a nachádza sa na Námestí Eugena Suchoňa, teda na priestranstve medzi historickou budovou SND a Redutou.

​Ak by ste mali potrebu položiť kyticu kvetov k nejakému menej vychytenému pamätníku, tak o kúsok ďalej - na Vajanského nábreží sa nachádza pamätník bulharských partizánov ako aj Pamätník venovaný príslušníkom Dunajskej flotily Červenej armády, ktorí spoločne s vojskami Sovietskej armády oslobodili 4. apríla Bratislavu. 

​Ďalší pamätník Červenej armády sa nachádza v Devínskej Novej Vsi. Nájdete ho pod Sanbergom - kúsok od autobusovej zastávky linky č.29. Mimochodom v Devínskej Novej Vsi nájdete aj pamätník zastrelených nemeckých vojakov.

​Pamätníkom pripomínajúcim chvíle oslobodenia Petržalky je „míľnik“ na rohu Rusovskej a Viedenskej cesty. Kamenný stĺp venovaný Sovietskej armáde obsahuje text: „V týchto miestach prekročili oddiely slávnej Sovietskej armády hranice oslobodenej Bratislavy, aby ľud Rakúska oslobodili od nadvlády fašizmu! Česť a sláva hrdinskej Sovietskej armáde!“  Cestný ukazovateľ má tvar skoseného hranola, na jednej strane je text v slovenskom jazyku, na druhej v ruskom jazyku. Míľnik bol odhalený 3. apríla 1960, autormi sú sochár Ladislav Snopek a architekt Ladislav Beisetzer.

Na Lamačskej ceste - kúsok od miestneho cintorína sa nachádza tento pamätník osloboditeľom nášho mesta:

A pamätník, kde pri príležitosti oslobodenia Bratislavy kladú vence, majú aj vo Vajnoroch:

​​(ars)