Spomienkový album 21/2001

K najelegantnejším adresám v meste patrilo koncom 19. storočia Dunajské nábrežie (Donauquai, Dunaköpart). Bol to rad domov od Vodnej kasárne (teraz SNG) až približne po Nový most.

Dunajský breh nebol ešte ani obložený kameňom ani spevnený proti vysokej vode mohutným betónovým múrom. Ak voda vysoko stúpla, zaplavila aj prízemia a dvory domov na nábreží. Napriek tomu kúpili niektorí podnikatelia parcely za domami, ktoré stáli na južnom okraji Rybného námestia, a poverili stavebného podnikateľa Ignáca Feiglera, aby im tam postavil domy.

Ignác Feigler (1791 už 1847) navrhol a začal stavať štyri domy, ktoré mali mať okrem prízemia ešte dve poschodia. V roku 1847 však náhle podľahol chorobe. Domy dokončil jeho syn Ignác Feigler mladší (1820 až 1894). Tri z nich ešte zvýšil o tretie poschodie. Domy zbúrali na začiatku 60. rokov 20. storočia, keď sa pripravovalo miesto pre nájazdy Nového mosta.

Nájomné domy patrili bohatým mešťanom. Žili v nich aj šľachtici s príjmami zo svojich majetkov na vidieku, podnikatelia, ale aj dvaja uznávaní maliari. V dome, ktorý mal na konci 19. storočia číslo 12, žila rodina Spányiovcov, z ktorej vyšlo niekoľko významných maliarov. Cornelius Spányi (maď. Spányi Kornél) je okrem iného autorom dochovanej maľovanej výzdoby salónu na 1. poschodí priečelia Mestského divadla (SND).

Tak, ako zbúrali v priebehu 20. storočia značnú časť stavieb Feiglerovcov, tak sa stratila aj väčšina diel Spányiovcov, lebo nezodpovedali vkusu neskoršej doby. Ako posledný člen rodiny Spányivcov žila v dome Irma Spányi, ktorú navštívila Elsa Greilich okolo roku 1925. Na mieste domov na Donauquai 10, 12, 14, 16 a 18 je dnes vozovka a trávnik pred hotelom Danube.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer