V kaplnke sú pochovaní aj mestskí farári

Do polovice 19. storočia bývali zosnulí až do chvíle pohrebu vystavení doma. Tam sa s nimi pozostalí rozlúčili a potom ich odprevadili na miesto posledného odpočinku.

V rozrastajúcom sa meste už nebolo možné dodržiavať staré zvyky. Preto na cintorínoch - katolíckych aj evanjelických - postavili márnice a rozlúčkové siene. Už v stredoveku stávali na cintorínoch aj kaplnky, tie však bývali súkromnými miestami odpočinku bohatých a významných rodín a osobností. Iné kaplnky (karnery) mali hlboko zahĺbený suterén, ktorý slúžil na hromadné ukladanie kostrových pozostatkov zo zrušených hrobov. Od konca 18. storočia bol hlavným mestským cintorínom Ondrejský cintorín. V polovici 19. storočia ho upravili a rozšírili.

V priehľade novovytýčenej Cintorínskej ulice postavili roku 1860 kaplnku s vežou v romantickom slohu s prvkami prevzatými z románskej architektúry. Projekt vypracoval Ignác Feigler, ktorý spolu so svojou rodinou odpočíva v neďalekej rodinnej hrobke smerom k nárožiu Poľnej ulice s Ulicou 29. augusta, kde bol pôvodne hlavný vchod do cintorína. Pod kaplnkou sú situované hrobky viacerých šľachtických a meštianskych rodín, ktoré prispeli na jej výstavbu.

Pre mestských farárov a kanonikov od Chrámu svätého Martina bola určená zvonku prístupná krypta pod hlavným oltárom. V tej odpočíva aj mestský farár kanonik Karl Heiler, ktorý dal Chrám svätého Martina v 70. rokoch 19. storočia regotizovať. Kaplnka na Ondrejskom cintoríne dnes slúži gréckokatolíckej cirkvi ako farský chrám Povýšenia Svätého Kríža.

Štefan Holčík

FOTO - Oto Limpus