Nad prejazdom do dvora postavili kaplnku

30.11.2006
0
Páčil sa vám článok?

Veža domu Jakubovcov, neskoršej radnice, bola pôvodne z troch strán voľne prístupná. Jej západná fasáda bola obrátená k trhovisku.

Vľavo od veže viedla úzka ulička (teraz Kostolná) na mäsový trh na terajšom Primaciálnom námestí. Vpravo od veže bol otvorený prejazd na jakubovský dvor. Napravo od prejazdu stál ďalší dom.

Počas vojny v roku 1442 ostreľovali mesto z hradných múrov kamennými guľami. Aj radnicu poškodili. Pri nasledujúcej oprave prejazd vedľa brány zaklenuli a nad ním postavili kaplnku. Na najvyššom mieste segmentovej klenby podjazdu sa zachovali kamenné svorníky s reliéfnou výzdobou. Predstavujú idealizované portréty kráľa Ladislava Pohrobka, jeho matky kráľovnej Alžbety a znaky im oddaných uhorských magnátov.

Znak na svorníku, ktorý je najbližšie k nádvoriu a nad ktorým stál oltár kaplnky, možno vysvetľovať ako klenot osobného erbu vtedajšieho ostrihomského arcibiskupa Dionýza, ktorý Ladislava ako čerstvo narodené dieťa korunoval korunou uhorských kráľov. Južná stena kaplnky stála na klenbe podjazdu. Zbúrali ju v roku 1577, keď kaplnku zrušili a rozšírili na radnú sieň. Vtedy asi inštalovali aj arkier nad bránou do podjazdu.

V bývalej kaplnke sa zachovali pôvodné gotické maľby s námetom Kristovho umučenia a smrti. Pôvodný oltárny výklenok na východe sa podarilo zrekonštruovať z pôvodného stavebného materiálu. Radnú sieň so zvyškami staršej kaplnky možno dnes uvidieť pri prehliadke mestského múzea. Arkier v 17. storočí zvonku ozdobili maľovanými latinskými nápismi s mravopoučným obsahom. Na ostenie gotického portálu pod ním osadili kontrolné dĺžkové miery, aké boli v meste platné v roku 1715.

Z 18. storočia je aj krásna dubová brána. Vtedy prestavali aj arkier, ale v 19. storočí ho obnovili v predpokladanej pôvodnej forme. Kamenné sochy na jeho nárožiach predstavujú „Synagogu“ so zaviazanými očami ako symbol pohanských náboženstiev, ktoré nevidia pravého Boha, a „Ecclesiu“, symbol pravého kresťanstva.

Štefan Holčík
FOTO - Vladimír Mišauer

Páčil sa vám článok?