Panoramatický obraz námestia je skreslený

Hlavné námestie slúžilo najneskôr od 14. storočia ako trhovisko. V stredoveku tu stálo aj popravisko, do roku 1768 aj pranier.

Fontána z roku 1572, vybudovaná na mieste staršej, získala definitívnu podobu v 18. storočí. Dlhé stáročia bola pre obyvateľov v okolí jediným zdrojom pramenitej pitnej vody.

Budova v strede veduty patrila v 18. storočí k najdôležitejším objektom vo vnútornom meste. Vznikla spojením a prestavbou viacerých stredovekých meštianskych domov a v rokoch 1723 až 1784 v nej sídlila Uhorská kráľovská miestodržiteľská rada. V čase, keď Prešporok navštívil L. Rohbock, teda okolo roku 1855, stál pred objektom bývalého paláca miestodržiteľskej rady prístavok v tvare antického portiku, ktorý slúžil ako strážnica mestskej stráže.

Zaujímavý je trochu skreslený pohľad na vežu mestskej radnice. Na podlaží tesne pod ochozou ešte vidno pôvodné vysoké barokové okno. Neskôr jeho tvar zmenili na kruhový, lebo tam býval umiestnený plynovými lampami v noci osvetlený ciferník hodín. Arkier nad bránou radnice je znázornený v stave pred regotizačnou úpravou. Aj veža pri františkánskom Kostole Panny Márie je znázornená vo svojej pôvodnej podobe (v roku 1897 ju nahradili akademickou rekonštrukciou).

Rytec J. M. Kolb v Prešporku zrejme nikdy nebol. Asi dobre nepochopil kreslenú predlohu, a preto niektoré detaily skomolil, kuriózne zmenil pomery vzdialeností jednotlivých objektov. Vznikol akýsi „panoramatický“ obraz námestia. Pred priečelím Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa sa ocitol kandeláber osvetlenia (zavedeného v roku 1856), ktorý tam v skutočnosti nemohol stáť. Je to zrejme kandeláber dnes nahradený modernou replikou, ktorý podľa zachovaných neskorších fotografií stál približne v geometrickom strede námestia, teda medzi Maximiliánovou fontánou (vľavo) a stĺpom Panny Márie Víťaznej (vpravo). Priestor okolo mariánskeho stĺpu vtedy ešte chránila baroková kamenná balustráda.

Štefan Holčík
FOTO - archív