V Malom kostole sedával aj Ľudovít Štúr

V polovici 17. storočia si postavili evanjelici so súhlasom cisára a kráľa v centre mesta dve pomerne veľké modlitebne. Už v 70. rokoch však o ne prišli. Stali sa z nich kláštorné kostoly, jeden známy ako jezuitský, druhý uršulínsky.

Po roku 1682 používali skoro sto rokov provizórny artikulárny kostol, ktorý si smeli postaviť mimo hradieb vnútorného mesta pri terajšej Panenskej ulici. Vchod do kostola však nesmel byť z ulice a tak sa do neho vchádzalo z úzkej uličky - terajšej Lýcejnej.

V roku 1777 si veriaci nemeckej národnosti postavili neďaleko staticky narušeného artikulárneho chrámu nový - terajší Veľký - kostol. Potom zbúrali aj artikulárny a na jeho mieste postavili menší - takzvaný Malý - kostol pre veriacich maďarskej a slovenskej národnosti. Ten neskôr používali aj veriaci reformovanej cirkvi.

Oba evanjelické kostoly projektoval tunajší staviteľ M. Walch. Aby bol priestor lepšie využitý, boli popri stenách vybudované balkóny. Veľmi zaujímavé riešenie jestvovalo donedávna v Malom kostole, kde bola kazateľňa umiestnená na stene medzi oknami vpravo od oltára a za oltárom bola vybudovaná ešte vo výške prvého poschodia plošina (chór) pre učiteľov a žiakov evanjelického lýcea. Tam sedával ako žiak a neskôr so svojimi žiakmi aj Ľudovít Štúr.

Na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia kostol zbytočne prestavali, pričom skoro úplne zničili jeho historický interiér a zariadenie. Zbúrali aj chór, na ktorom sa pohyboval Štúr. Oltár, dielo Petra Brandenthala, posunuli k čelnej stene a kazateľňu od toho istého autora nepochopiteľne zavesili na nový betónový pilier. Zamurovali pôvodné vstupy do sakrálneho priestoru a vybudovali nezmyselné „átrium“. Pred niekoľkými rokmi navštívili kostol zlodeji. Ukradnuté vzácne strieborné svietniky z 18. storočia, ako aj oltárny kríž z 19. storočia sa podarilo zachrániť pred vyvezením do zahraničia.

Štefan Holčík
FOTO - Vladimír Mišauer