V škole bol unikátny výťah na uhlie

Približne na mieste terajšej Klobučníckej ulice sa až do konca 19. storočia nachádzala úzka zakrivená ulička, ktorá viedla od Svätojánskeho (teraz Primaciálneho) námestia na východ k mestským hradbám.

Popri hradbách viedla takzvaná Veľká Klobučnícka, neskôr Hummelova a dnes Nedbalova ulica. Úzka ulička, lemovaná siedmimi nízkymi meštianskymi domami, bola známa ako Malá Klobučnícka (Huter-Gässl). Keď vznikol projekt spojenia terajšieho Primaciálneho a terajšieho Námestia SNP, domy vykúpili a zbúrali. Pozemky, susediace s kláštorom uršuliniek, sa stali majetkom kláštora. Na nich postavili novú školu. V jej suterénoch sa zachovali časti starých objektov.

Školu postavili na začiatku 20. storočia vo vtedy už prekonanom eklektickom štýle. Nastupujúca secesia sa prejavila len napríklad na zábradliach schodíšť. Školu podľa vlastného projektu postavil Ludwig Gratzl, člen známej prešporskej staviteľskej podnikateľskej rodiny.

Škola patrila k najmodernejším v meste. Bola napojená na mestský vodovod, bolo v nej elektrické osvetlenie. Kúrilo sa však ešte v liatinových peciach. Uhlie sa vozilo z pivnice výťahom, ktorý bol poháňaný ručne reťazou cez prevody. Ešte v roku 1960 bol funkčný, neskôr však túto technickú pamiatku zničili. Zvonilo sa ručným zvonom, ktorý bol namontovaný na dvore na okne prvého poschodia.

Škola bola dlhé desaťročia určená výlučne pre katolícke dievčatá. Mnohé jej absolventky postúpili do školy pre učiteľky vo dvornom trakte. A neskôr učili v škole, z ktorej lavíc predtým vyšli. Oficiálny názov školy v 30. rokoch bol mimoriadne dlhý : „Rímskokatolícke uršulínske rádové československé dievčenské reálne gymnásium v Bratislave“.

Štefan Holčík
FOTO - Vladimír Mišauer