Život na trhoviskách umlčal socializmus

Bratislavskú starú tržnicu postavili v rokoch 1910 až 1912 podľa projektu Františka Nechybu na mieste zbúraných mestských hradieb a niekoľkých chudobnejších meštianskych domov.

Jej vnútro s nitovanou a skrutkovanou oceľovou nosnou konštrukciou pripomínajúcou konštrukcie vtedajších železničných mostov a podoprené liatinovými stĺpmi, aké poznali všetci súčasníci z nástupíšť železničných staníc, udivovalo svojou funkčnosťou a prehľadnosťou. Fasády stavby však boli v duchu požiadavky doby stvárnené v napodobenom klasicistickom slohu. Preto stavba už aj na návštevníkov okolo roku 1930 pôsobila starobylo, hoci bola vlastne ešte relatívne nová.

Pred budovou sa dlho, ešte aj v 50. rokoch 20. storočia, nachádzalo otvorené trhovisko, a pod ním od 30. rokov aj podzemná predajná hala. Trhovisko pred tržnicou bolo veľmi príťažlivým miestom. Tam bolo možné konštatovať život. Socializmus ho umlčal, trhovisko muselo zmiznúť. V Brne ostal Zelný trh v centre mesta trhom. Bratislava sa za trhoviská hanbila.

Už niekoľko rokov sa hovorí o projekte Revitalizácie Námestia SNP. Pritom akoby si autori nápadu nechceli uvedomiť, čo znamená v preklade slovo „revitalizácia“. Lepšie by bolo hovoriť o prestavbe či o podtunelovaní námestia. Revitalizácia totiž znamená návrat života. Takého, aký tam bol predtým. Pomery sa zmenili, zmenilo sa aj obyvateľstvo mesta. Skutočná revitalizácia starého námestia už nie je možná.

Štefan Holčík
FOTO - Vladimír Mišauer