Na Panenskej stála drevená modlitebňa

Názov Panenská ulica je vlastne nedôsledným prekladom nemeckého Nonnenbahn. Správny preklad by mal asi znieť „ulica mníšok“ ako v maďarskom názve Apátzak utca (1843).

Nemecký názov ulice je známy už od roku 1368 a hovorí o tom, že na vnútornej strane vonkajšieho mestského opevnenia (palisády) neďaleko brány na Suchom mýte sa nachádzal majetok kláštora klarisiek. Bol to akýsi hospodársky dvor či majer. Neskôr vzniklo v záhradách tejto časti vonkajšieho mesta viacero meštianskych a šľachtických domov. Od roku 1682 sa tu okolo drevenej modlitebne začalo formovať sídlisko prešporských evanjelikov.

Drevená modlitebňa slúžila občanom nemeckej národnosti, Maďari a Slováci sa schádzali v sále na prízemí susediaceho staršieho domu. V ňom bývali aj kazatelia. Aj po výstavbe nových kostolov (1776 a 1777) ostal dom zachovaný. Používali ho ako evanjelickú faru. V devätnástom storočí ho čiastočne prestavali. Na jeho fasádu umiestnili pamätnú tabuľu, ktorá pripomínala, že v dome žil kazateľ nemeckého cirkevného zboru Paul Rázga, ktorého pre aktívnu účasť na revolučných udalostiach v meste v roku 1848 odsúdili a popravili (18. júna 1849).

V dvadsiatych rokoch bol jeho nástupcom farár Wilhelm Rátz. Býval s rodinou na poschodí, v časti, ktorá susedí s malým evanjelickým kostolom. Ten do roku 1945 používali striedavo veriaci slovenskej a maďarskej národnosti. Na redaktorku Pressburger Zeitung Elsu Grailich návšteva u pána farára Rátza pred viac ako 70 rokmi silne zapôsobila. Zrejme s ním diskutovala o filozofickom pojme „pravda“.

Štefan Holčík
FOTO - Vladimír Mišauer