Gróf Mirbach odkázal svoj palác mestu

Palác naproti vchodu do kostola františkánov by sa možno oveľa lepšie, ako medzi stredovekými domami na úzkom cípe zvažujúceho sa námestia, vynímal v bohatom šľachtickom parku či na priečelí rozľahlého otvoreného priestranstva. Dnes je všeobecne známy ako Mirbachov palác a je sídlom Galérie mesta Bratislavy.

Postavili ho v rokoch 1768 až 1770 za peniaze bohatého mešťana - podnikateľa Michaela Specha na mieste objektu, ktorý bol od stredoveku známy ako „Weitenhof“ (široký dvor). Nový objekt s bohatou rokokovou dekoráciou staval prešporský stavebný majster Matthias Höllrigl, pravdepodobne podľa plánov niektorého vtedy módneho viedenského projektanta. Mreže a zábradlia dodal ten istý umelecký kováč ako mreže na Grassalkovichovom paláci. M. Spech dom nestaval, aby v ňom sám býval. Po dokončení ho predal a za získané peniaze dal stavať ďalší dom - zase na predaj.

Medzi majiteľmi paláca sa vystriedalo viac grófskych rodín. Prvým jeho šľachtickým majiteľom bol gróf Imrich Csáky. Na začiatku 20. storočia patril dom grófovi Karolovi Nyárimu, ktorého erb je dodnes umiestnený v štíte budovy. Po jeho smrti bol majiteľom gróf dr. Emil Mirbach, ktorý palác aj so zariadením zdedeným po predkoch, v poslednej vôli odkázal mestu so žiadosťou, aby dom sprístupnili verejnosti ako múzeum výtvarného umenia.

Po druhej svetovej vojne sa časť zariadenia stratila. V salónoch na 1. poschodí sa v päťdesiatych rokoch uskutočnilo niekoľko výstav, napríklad výstava zbierky predmetov, ktoré z Polynézie priviezli cestovatelia Zikmund a Hanzelka, ale potom sa aj z najcennejších priestorov paláca stali neútulné kancelárie. Budovu v rokoch 1968-75 obnovili, pričom zničili napríklad originálnu studňu upravenú v 18. storočí spolu s pumpovým mechanizmom z 19. storočia, vyhodili novorokokové zariadenie interiéru, ako aj nábytok vyrobený pre palác na konci 19. storočia. V rámci prestavby na galériu miestnosti na druhom poschodí nevhodne vydláždili kamennými dlaždicami. V originálnom stave sa zachovali len dve miestnosti na 1. poschodí, ktorých steny sú pokryté dreveným obložením doplneným zbierkou grafických listov z 18. storočia.

Štefan Holčík
FOTO - Vladimír Mišauer