• História
  • 30.11.2006 14:30

Wachtlerovci boli váženou rodinou

0 0

Vo viacerých číslach novín sme už spomenuli meno rodiny Wachtlerovcov. Boli to vážení občania nášho mesta, ale dnes si už ani v deň pamiatky zosnulých sotva na nich niekto spomenie.

V druhej polovici 18.storočia bol mimoriadne úspešný obchodník Josef Wachtler nemeckého pôvodu, ktorý medzi prvými pochopil výhody manufaktúrnej výroby. Zisky z nej mu umožnili postaviť si rozsiahly palác, ktorý sa neskôr stal sídlom pošty. V roku 1801 sa stal členom mestskej rady Bernhard Wachtler, ktorý bol neskôr povýšený do šľachtického stavu a pred priezvisko si začal písať „von“.

Vyznamenal sa najmä ako veliteľ meštianskej milície s titulom „major“. Počas obliehania mesta Napoleonovou armádou v júli 1809 zachraňovala meštianska milícia pod jeho vedením občanov a ich majetok z horiacich domov. On sám odovzdával vyznamenania svojim podriadeným počas slávnosti 30. 9. 1810. Keď zomrel (v roku 1827 sa stal majorom milície jeho nástupca), pochovali ho do rodinného hrobu na Ondrejskom cintoríne, nad ktorým neskôr vybudovali klasicistickú kaplnku. Jeho erb sa zachoval na náhrobku za kaplnkou, ale aj na dome, v ktorom žil, a ktorý je dnes sídlom rakúskeho veľvyslanectva.

Poslednou členkou rodiny bola Eleonóra von Wachtler, ktorá však nie je pochovaná na Ondrejskom cintoríne, ale v skromnom hrobe na evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne. Narodila sa v roku 1863. Veľmi mladú ju vydali za bratranca Johanna von Beess und Chrostin, ktorého matka bola jej tetou (Stephanie von Wachtler). Manželstvo sa nevydarilo a bolo úradne rozvedené. Jej druhým manželom bol gróf Hugo Moritz von Saint-Genois, ktorý však zomrel po necelých troch rokoch manželstva vo veku 32 rokov.

Ako rozvedená katolíčka sa sotva mohla druhý raz vydávať. Preto prestúpili aj ona aj gróf pred svadbou na evanjelickú vieru. Keď gróf v roku 1891 zomrel vo vile Eleonorenhof, (dnes areál vysokoškolského internátu v Horskom parku) pochovali ho na evanjelickom cintoríne. Vdova s malou dcérou žila striedavo vo vile a v rodičovskom paláci na Ventúrskej ulici.

V roku 1896 sa znovu vydala, tentoraz za rytiera Petra Regnera von Bleyleben. V manželstve s ním prežila 46 rokov. Zomreli počas druhej svetovej vojny, on v roku 1941, ona v roku 1943. Ich potomkovia prišli po vojne o paláce aj ostatné majetky a vysťahovali sa do zahraničia. Ich skromný náhrobok sa rozpadáva, ťažko sa nájde niekto, kto by im položil na hrob kytičku.

Štefan Holčík
FOTO - Vladimír Mišauer

Wachtlerovci boli váženou rodinou


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.