Obnažený múr bol kedysi zasypaný

Pevný hrad nad Dunajom, ktorý dal meno aj mestu, čo sa pod ním neskôr rozvinulo (Pressburg), sa stal v 16. storočí oficiálnou rezidenciou uhorského kráľa, ktorý sa tu však zdržiaval len zriedka a nakrátko.

Natrvalo však mala byť v pevnosti uložená uhorská kráľovská koruna. Neustále trvajúce nebezpečenstvo zo strany rozpínajúcej sa tureckej ríše spôsobovalo starosti ochrancom koruny. V druhej polovici 17. storočia už Turci netajili svoje snahy obsadiť Viedeň a ďalšie územia Rakúska a uhorského kráľovstva. Preto vznikol projekt prebudovať hrad na barokovú pevnosť s hviezdicovým pôdorysom. Projekt pripravil cisársky pevnostný architekt J. Priami.

Z grandiózneho a v skutočnosti nerealizovateľného projektu použili len malú časť. Pred rokom 1674 postavili na juhu hradného opevnenia smerom k Dunaju vybiehajúci delový bastion. V jeho tesnom susedstve, smerom na západ ďalší, cez ktorého teleso prechádza tunel brány, pomenovanej podľa cisára Leopolda I. Ostenie Leopoldovej brány nesie nápis s datovaním 1674.

Na prelome 19. a 20. storočia vznikli pod telesom Leopoldovho bastionu domčeky chudobných ľudí. Niektorí z nich odkopali svah pod bastionom a upravili ho na terasu, kde si postavili domčeky opreté zvonku priamo o opevnenie hradu. Tie tam stáli až do 80. rokov. Keď ich zbúrali a hradný kopec rekultivovali, nedosypali pôvodný profil terénu. Preto je dnes obnažené murivo barokového opevnenia až dva metre pod úroveň pôvodnej línie, na ktorej sa končili do vykopanej ryhy nepravidelne kladené základy, a kde sa začínalo lícované nadzemné murivo.

Nezmyselne prezentované obnažené základové murivo opevnenia je dnes navyše plochou, na ktorej skúšajú svoje umenie (a nervy okoloidúcich) tvorcovia „umelecky“ stvárnených nečitateľných nápisov sprejovými farbami.

Štefan Holčík

FOTO - Vladimír Mišauer