• História
  • 17.06.2019 18:29

HISTÓRIA: v Grassalkovichovom paláci sa začal aj príbeh lásky chudobnej grófky a následníka trónu

0 0
Zdroj: koláž abn twipu a Vydavateľstvo Marenčin

Prvýkrát v našich dejinách bude mať v Grassalkovichovom paláci sídlo prezidentka Zuzana Čaputová. Avšak pred vyše 120 rokmi pracovala v paláci úplne iná žena a tá prežila zaujímavý príbeh lásky, ktorý ovplyvnil aj históriu nášho mesta....

V tom čase vlastnil Grassalkovichov palác arcivojvoda Fridrich Tešínsko - Habsburský, ktorý v ňom žil s manželkou Isabellou z Croÿ a Dülmenu s dcérami. A tiež vzdelaná a príjemná dvorná dáma Žofia Choteková, ktorá arcivojvodkyňu Isabellu všade sprevádzala. A práve vďaka tomu sa často stretávala aj s mužom, ktorého si arcivojvodkyňa Isabella vyhliadla ako potenciál­neho ženícha pre niektorú zo svojich dcér.

Lenže on, František Ferdinand, následník trónu, sa odmietal oženiť z rozumu. Roky plynuli, mal už 30 rokov a stále hľadal tú pravú lásku. Veril, že si vyberie srdcom, nie rozumom. Situáciu mu však skomplikovala samovražda jeho bratranca Rudolfa, ktorý bol pôvodne následníkom trónu. A tak kritériá, ktoré musela spĺňať jeho manželka, už neurčoval iba samotný František Ferdinand, ale aj cisárske protokolárne pravidlá.

Zdroj: Vydavatestvo Marenčin

​Láska však nehľadí na predpisy. Vzplanie tam, kde si ľudia rozumejú, kde majú rovnaké záujmy, hodnoty a postoje. František Ferdinand bol častým hosťom arcivojvodkyne Isabelly. Pozývala ho do dnešného Grassalkovichovho paláca pri každej príležitosti. A on sa tak čoraz častejšie stretával aj s jej múdrou a veselou dvornou dámou, grófkou Žofiou Chotekovou. Zistil, že s ňou dokáže viesť zmysluplné a zaujímavé rozhovory a nachádza pri nej to, čo celé roky hľadal.

František Ferdinand a Žofia sa v mnohom dopĺňali. Mali rovnaké myšlienky, kde jeden vetu začal, tam ju druhý dokončil. Ich vzťah sa vyvíjal od jari v roku 1894 a silnel každým ďalším stretnutím, každým ďalším listom. Po štyroch rokoch sa im dokonca podarilo urobiť si tajný výlet loďou. Ako čas plynul, boli si čím ďalej tým viac istí, že z ich priateľstva vzniká skutočná a tá pravá láska.

Nuž ale, spoločenský škandál na seba nedal dlho čakať. O ich vzťahu sa dozvedela arcivojvodkyňa Isabella. Tá okamžite podnikla rázne opatrenia. Napísala žalujúci list cisárovi do Viedne. Žofii oznámila termín prepustenia zo služieb, Františka Ferdinanda prestala pozývať do ich paláca a ukončila s ním doposiaľ intenzívnu korešpondenciu. Pochopiteľne, v hneve šírila klebety a zlé meno Žofie, dovtedy svojej obľúbenej dvornej dámy.

František Ferdinand musel konať. Požiadal cisára o povolenie na sobáš. Argumentoval, vysvetľoval a obhajoval lásku k Žofii. Cisár nesúhlasil s takýmto nerovným sobášom. Predsa len, išlo o následníka trónu a Žofia Choteková, hoci mala šľachtických predkov známych až do 13. storočia, nepochádzala z tzv. „magickej krvi panovníkov“. Žofiu medzitým dokonca navštívil kňaz s odporúčaním, aby sa vzdala svojej lásky a vstúpila do kláštora. František Ferdinand však vytrvalo chodil za cisárom a neoblomne prosil o súhlas.

Trvalo šestnásť mesiacov, kým mohol Žofii napísať: „Milovaná Žofia! Moja láska! Tvoj Franzi je, jednoducho, bláznivý od šťastia!“ a v eufórii oznámiť, že cisár im konečne povolil zosobášiť sa. Samozrejme, nebolo to také jednoduché ani potom. Žofia sa musela vzdať všetkých privilégií, ktoré prislúchajú spoločensky rovnocennej manželke následníka trónu. František Ferdinand sa musel neodvolateľne zaviazať, že sa vzdáva nárokov na trón v kráľovstvách a územiach zastúpených v Ríšskej rade, a to nielen pre svoju manželku, ale aj ich deti a ďalších potomkov. Pre nich však bolo dôležité, že môžu svoju lásku spečatiť sobášom.

Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin

​Svadbu mali 32-ročná Žofia Choteková a 37-ročný František Ferdinand Rakúsky-d´Este 1. júla 1900. Dlhých šesť rokov od začiatku ich vzťahu, ktorý prekonal väčšie i menšie životné aj spoločenské prekážky. Nikomu sa nepodarilo rozdeliť ich. Konečne sa mohli slobodne stretávať, byť spolu na verejnosti, chodiť do prírody a rozprávať sa. Postupne sa tešili aj zo svojich detí a boli spolu šťastní snáď ako v rozprávke. Až kým nepomreli. A my už z dejepisu vieme, že zahynuli 28. júna 1914 rukou atentátnika v Sarajeve. Zomreli spolu, ani smrť nerozdelila ich lásku

Katarína Králiková, sprievodkyňa históriou a blogerka


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.