• História
  • 10.03.2019 11:22

Bratislavou sme už sto rokov. Viete však, ako sa súčasný názov zrodil zo starého Prešporka?

0 0
Výstava MMB - Bratislava 1919/Marian Dekan
Zdroj: Výstava MMB - Bratislava 1919/Marian Dekan

Výhodná zemepisná poloha pod vrchmi Malých Karpát a riečiskom Dunaja s brodom boli pre našich predkov už od čias praveku strategicky zaujímavé. Neskôr sa cez územie nášho mesta presúvali obchodníci, veľké sídlo u nás vytvorili Kelti, Mária Terézia obliekla Bratislavu do barokového šatu a boli sme hlavným korunovačným mestom Uhorska, centrom župy, akademickou pôdou a miestom, kde sa od nepamäti písala história.

Tak, ako sa menili ľudia, ktorí mesto bránili, dobýjali, ktorí v ňom žili i umierali, menil sa aj jeho názov. Pred Bratislavou sa mu po slovensky hovorilo Prešporok alebo v okolitých dedinách nárečovo Prešporek či Prešpurek. Dôkazy o tomto názve máme aj v ľudovej tvorbe, kde sa spieva o Prešporskej kasárni maľovanej. Všetky podoby vznikli z nemeckého pomenovania Pressburg, no v starých nemeckých kronikách sa píše aj o pamätnej bitke me­dzi bavorským a maďarským mestom v lokalite Wratisslaburgium. Tu už tak trochu znie súčasné meno, najmä pri prepisoch názvu Braslavespurch či Brezalauspurc, ktoré označovalo hrad pat­riaci Braslavovi.

V stredoveku sa používalo aj pomenovanie Istropolis čiže Dunajské mesto. Aj prvá bratislavská univerzita, ktorú založil uhorský kráľ Matej Korvín, mala názov Academia Istropolitana. Od začiatku 11.storočia sa Bratislava nazývala aj Požoň či Požúň a tento názov sa ustálil aj ako maďarský názov a aj v polatinčenej podobe Posonium. Korene treba opäť hľadať v mene, tentokrát je to Božan. V rámci monarchie sa až do roku 1919 potom ako oficiálny či úradný názov používala podoba Pozsony. Tá sa nám zachovala už len v označení sídliska Pošeň.

Prišiel december 1918 a politickí predstavitelia prešporských Maďarov a Nemcov sa snažili zabrániť pričleneniu mesta k novovzniknutému Česko-Slovensku. Keď však videli, že vývoj udalostí k tomu neodvratne smeruje, zmenili stratégiu a vyhlásili Prešporok za slobodné mesto. Mal sa stať akýmsi Monakom či Singapurom. V snahe zavďačiť sa víťazom prvej svetovej vojny premenovali mesto na počesť vtedajšieho amerického prezidenta na Wilsonovo mesto – Wilsonstadt. Nebola to úplne nová myšlienka, pretože krátko predtým prišli americkí Slováci takisto s návrhom nazvať Prešporok Wilsonovom. Propagácii slobodného mesta sa venovala aj náležitá pozornosť, vyrobili sa dokonca pohľadnice a známky, či mapy a pečiatky s označením Wilsonstadt. Ako sa však ukázalo, tento taktický manéver so slobodným mestom bol celkom zbytočný. Víťazné mocnosti už boli na všetkom dohodnuté.

Zdroj: Výstava MMB - Bratislava 1919/Marian Dekan

Bratislava bola počas vzniku a utvárania Česko-Slovenska významným strategickým miestom, Dunaj sa totiž na juhu stal prirodzenou hranicou a mesto bolo spojovacím článkom námornej a železničnej dopravy a východiskom pre plánovaný česko-slovensko-juhoslovanský koridor, ktorý mal mať šírku 4 kilometre a viesť až k hraniciam Juhoslávie. Mesto však stále nevedelo, či patrí do Maďarska, alebo Česko-Slovenska. V noci na 1. januára 1919 preto vojská Dohody, s dobrovoľníkmi z USA, Ruska, Talianska a Francúzska obsadili hlavnú stanicu a vyzvali obyvateľov, aby odovzdali doma držané zbrane a zakázali posielať akékoľvek telegrafické správy do zahraničia. 6.januára uzavreli aj jediný most cez Dunaj, dnešný Starý most.

O týždeň neskôr bola potom Bratislava vymenovaná za hlavné mesto Slovenska a 4.februára už do mesta prišla aj dočasná slovenská vláda, ktorá zaručila, aj keď už slovenčina bola oficiálnym úradným jazykom, aj obyvateľom neslovenskej národnosti rozvoj po kultúrnej stránke. Novovymenovaný župan Samuel Zoch potom presadil aj oficiálny názov mesta, pričom sa takisto inšpiroval tradíciou. Názov Bratislava totiž v 40.rokoch 19.storočia používali aj Štúrovci. Na Bratislavu ešte čakal jazykový prerod, nemecké a maďarské obyvateľstvo totiž tvorilo až 90 percent, a tak sme boli trojjazyčným mestom, kde začiatkom storočia ešte v reštauráciách odmietali obsluhovať ľudí hovoriacich po slovensky a po česky. Príchodom vlny nových úradníkov a učiteľov sa však napokon presadila čeština a neskôr aj slovenčina. A tak je to už sto rokov.

Robert David

Fotografie sú z výstavy Bratislava 1919  - Pripojenie k Československu. So súhlasom Múzea mesta Bratislavy.

Máte radi naše hlavné mesto a chcete sa dozvedieť viac o novodobej histórii Bratislavy? Aj o tom, ako sa Bratislava stala súčasťou Československa, aká bola v našom meste atmosféra a aj kto všetko sa na tejto udalosti podieľal, sa dozviete na výstave v Starej radnici. Výstava Bratislava 1919 – Pripojenie k Československu vás prevedie dôležitými medzníkmi. Nás výstavou previedla kurátorka výstavy Múzea mesta Bratislavy Elena Kurincová (na úvodnej fotografii).


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.