Tvar Hlavného námestia sa sformoval v 14. storočí

V priebehu 14. storočia sa definitívne sformoval približne pravidelný tvar hlavného mestského trhoviska - dnešného Hlavného námestia.

Po jeho obvode vznikol rad parciel, ktoré vzápätí získali najvplyvnejší predstavitelia vtedajšej mestskej komunity, aby si na nich vybudovali svoje domy.

Domy boli úzke. Pomerne dlhé, ale úzke pozemky za nimi sa tiahli k „zadným“ komunikáciám. Niektoré z domov mali v strede prízemia bránu a za ňou prejazdnú sieň („mázhaus“), iné tam mali uzavretý priestor a do dvora sa vchádzalo bránou vedľa domu. Dva susedné domy mohli byť postavené tesne na seba, alebo bola medzi nimi necelý meter úzka „susedská ulička“, ktorá slúžila najmä ako odtok dažďovej vody a fekálií z dvora. Ak bola brána medzi dvoma domami, mohla slúžiť susedom - majiteľom priľahlých domov - spoločne.

Domy boli jednoposchodové a strechy kolmé na námestie boli zakryté pomerne vysokými murovanými štítmi. V podstreší bývalo uložené seno, ale často tam bol ubytovaný aj personál. Bohatí obchodníci stavali vedľa svojich domov kamenné veže, ktoré aj o niekoľko poschodí prevyšovali okolitú zástavbu. Veže dokázali odolať aj veľmi častým požiarom, a preto boli vhodnými skladiskami vzácneho tovaru. Jedna z veží sa doteraz zachovala ako veža Starej radnice.

Na budove Starej radnice, ktorá vznikla spojením viacerých pôvodných úzkych meštianskych domov, možno doteraz rozlíšiť pôvodnú parceláciu. Najlepšie je viditeľný dom, susediaci s palácom Apponyiovcov (Vinohradnícke múzeum). Pôvodne patril mešťanovi Ungerovi.

Mestská rada ho kúpila na rozšírenie radnice medzi rokmi 1591 a 1599. Neskôr medzi okná prvého poschodia umiestnili staršiu kamennú sošku svätého Ladislava, jedného z patrónov mesta. Dom je s obvodovými múrmi široký 850 centimetrov. Ešte v 19. storočí mal na prostriedku prízemia vozovú bránu a vľavo od nej malý barokový portál pre peších.

Vľavo od Ungerovho domu stojí dom, ktorý si dal pred rokom 1422 postaviť mešťan Hans Pawer. Dnes je čiastočne obnovená jeho fasáda z prvej polovice 15. storočia. Aj tento dom mal v strede prízemia bránu pre vozy. Brána bola ešte v druhej polovici 18. storočia funkčná a mala gotické kamenné ostenie so segmentovým záklenkom, podobné bráne Starej radnice pri veži.

Pawerov dom postavili o niečo neskôr ako domy, s ktorými susedí. Na jeho mieste bola pôvodne záhrada a ulička medzi dvoma domami. To je asi aj vysvetlenie, prečo je Pawerov dom o málo širší. Jeho šírka je 870 centimetrov.

Na Hlavnom námestí stojí ďalší dom, ktorý si napriek mnohým prestavbám zachoval doteraz šírku pôvodného stredovekého domu zo 14. storočia. Je to dom číslo 3. Šírka jeho fasády - 850 centimetrov - je jasným dôkazom, že parcela bola vymeraná v rovnakom čase, ako parcely Ungerovho a Pawerovho domu.