Štít obilnej sýpky je na fasáde radnice

Na mieste pri nábreží Dunaja, kde v druhom desaťročí 20. storočia postavili mestskú Redutu (od roku 1948 znárodnenú a poštátnenú, hoci ide o historický mestský objekt), stál od roku 1773 rozľahlý objekt krajinskej obilnej sýpky. Dala ho postaviť Mária Terézia, aby v prípade neúrody mohla krajina čeliť hladu.

Sýpka bola síce utilitárna stavba, ale keďže mala byť pýchou kráľovstva a najmä jeho hlavného mesta, zúčastnil sa na jej projektovaní jeden z najslávnejších architektov svojej doby v Uhorsku, Franz Anton Hillebrand. Fasády stavby, ktoré boli obrátené k Rybárskej bráne a k nábrežiu Dunaja, boli komponované ako fasády prepychového paláca. Mohutný kamenný portál na prízemí bol výraznejší ako portál ktoréhokoľvek kostola, nad hlavnou rímsou sa vypínal trojuholníkový štít s krajinským erbom, vykrojený štít nad ním bol ozdobený kamennými vázami.

Keď sýpka prestala slúžiť svojmu pôvodnému účelu a mala byť zbúraná, prejavilo o ňu záujem mesto. Objekt od štátu kúpilo so zámerom prebudovať ho na kultúrne centrum. Keďže však priestory starej radnice už potrebám mesta dávno nevyhovovali, vznikol aj projekt výstavby novej radnice, práve na mieste sýpky. Vtedy sa ukázalo pre mesto výhodnejšie kúpiť od arcibiskupstva Primaciálny palác. Tým bol spečatený aj osud starej sýpky. V roku 1911 ju zbúrali, aby na jej mieste postavili obecný objekt - Redutu - s komornou divadelnou sálou, veľkou plesovou a koncertnou sálou a mnohými priestormi, ktoré boli určené na klubovú a spolkovú činnosť. Mala tam byť umiestnená aj mestská knižnica. Prízemie budovy poskytovalo priestory nádhernej kaviarni a prvotriednej reštaurácii.

V tom istom čase sa stavalo medzi Starou radnicou a Primaciálnym palácom nové magistrátne krídlo. Podľa projektu J. Hűbnera a S. Mesznera z Budapešti postavili budovu „mnohých tvárí“. Pri pohľade z Primaciálneho námestia sa budova javí ako gotická, jej priečelia obrátené do nádvoria Starej radnice sú riešené ako priečelie renesančnej palácovej stavby.

Budova má však ešte ďalšie fasády. Jedna z nich je viditeľná z nádvoria bývalého paláca grófov Apponyiovcov. Architekti spojovacieho magistrátneho krídla radnice tam voľne znovu použili motívy zo zbúranej sýpky, z ktorej na mieste ostal len jeden kamenný portál (teraz v ťažko prístupnom nádvorí). Z Hillebrandovej architektúry prevzali tvary a orámovanie okien, ale najmä tvar štítu s kamennou vázou, ktorý namiesto trojuholníkového štítu so znakom Uhorska nesie dvojicu erbov mesta. Za štítom, ktorý je z úzkeho nádvoria ťažko viditeľný, sa nachádzajú veľmi dobre využiteľné priestory podkrovia. Štít je však veľmi dobre pozorovateľný z vyšších objektov a z väčšej vzdialenosti, napríklad z areálu Hradu. A to bol zrejme zámer architektov.