Priatelia lesa - nepriatelia architektúry
Priatelia lesa - nepriatelia architektúry - 201608_pamatnik
Bratislava dostala na začiatku apríla 2016 danajský dar. Nebol to aprílový žart. Bolo to vysadenie hruškového sadu na Františkánskom námestí. Nasledovalo vysadenie štyroch líp na ploche Hlavného námestia.
Zlomyseľnosť niekoho, kto chce za každú cenu zničiť priestorový dojem verejného priestranstva staršieho ako sedem storočí. Priateľov lesa, ktorí sú súčasne nepriateľmi historickej architektúry nášho mesta.
Keď na konci 19. storočia Prešporský okrášľovací spolok prišiel s nápadom prekryť plochu oboch námestí dekadentným parkom, nebolo vôbec v jeho úmysle zakryť architektúry a stĺp Panny Márie vysokými stromami. Zasadili tam len nízke stromy, také, ktorých koruny sa každoročne zásadne orezávali a formovali. Pravidelná údržba trvala do roku 1945, resp. 1948. Potom komunistický režim aj stromy „znárodnil“, stali sa štátnym majetkom. Mestské záhradníctvo zaniklo, stromy sa prestali orezávať. Okolo vzácneho mariánskeho stĺpu vyrástol hotový prales.
Čerstvo vysadené hrušky nerešpektujú historickú hodnotu stĺpu. Už teraz sú vysoké skoro ako stĺp, a budú ďalej rásť do výšky. Nie je u nich možnosť regulovať výšku zrezaním bez poškodenia estetickej formy. Pri dôležitých pohľadoch je už teraz stĺp „zahalený“ zelenými konármi. Hrušky sú vysadené na miestach odstránených starých stromov. Horšie je to so štyrmi lipami, ktoré sú bez zjavného systému a bez akejkoľvek logiky zasadené do plochy Hlavného námestia. Niekomu asi dlho trvalo, než určil až také nemožné miesta!
Pred touto akciou sa ozývali hlasy, že námestie je veľmi vyhriate slnkom, že treba stromy, aby vznikol chládok, aby sa tam dalo sedieť na lavičkách. Na Námestí svätého Marka v Benátkach, ani na Svätopeterskom námestí v Ríme, kde slnko pečie oveľa silnejšie, ani lavičky ani stromy nepotrebujú. Na lavičkách v tieni sa dá sedieť na Hviezdoslavovom námestí. Teda, ak ide o domorodcov. Turisti na vysedávanie v chládku čas nemajú. Chaoticky zasadené stromy sú dôkazom bezplánovitého a bezkoncepčného riešenia otázky. Hoci všade na svete sa to dá vyriešiť stromami v prenosných nádobách (Paríž, Praha, Budapešť, vo Viedni aj palmy), v Bratislave museli zasadiť stromy na južnej strane Hlavného námestia priamo nad líniou inžinierskych sietí. Boli známe, jestvuje ich zakreslenie na plánoch. Kládli ich totiž len pred desiatimi rokmi! Nie náhodou boli inžinierske siete prekryté pomerne silnou betónovou doskou, ktorú na dvoch miestach kvôli stromom prerušili.
Na dvoch miestach, kde stromy vôbec nemali byť. Južná strana námestia je totiž v slnečných dňoch až do neskorého popoludnia v tieni susediacich meštianskych domov. Košaté lipy, ktoré sa nebudú orezávať, ale zakrývať južnú časť Starej radnice, v chládku by naozaj nechýbali. Jedným zo stromov je prekrytý aj kus základu barokovej mestskej strážnice. Je to údajne v poriadku. Lebo jamy pre stromy vyložili či vystlali tenkou vrstvou čiernej fólie z umelej hmoty, ktorá údajne zabráni koreňom prenikať do hĺbky a do strán. To už mohli byť stromy skutočne zasadené do betónových prenosných nádrží ako napríklad pred Prezidentským palácom.
A to všetko sa udialo s požehnaním poradkyne primátora, ktorá sa skrýva za titulom „hlavná architektka mesta“. Roky jej dobre plateného pobytu na radnici nepriniesli doteraz nijaký pozitívny výsledok.
V meste sa napríklad vedľa historických budov stavajú vysoké opachy (momentálne v tesnej blízkosti barokového kostola trinitárov a Župného domu). Ak niekto nevie, čo dokážu urobiť korene stromov, nech sa pozrie na oplotenie bývalého Ústavu diakonís („Evanjelická nemocnica“) na Palisádach, alebo ešte lepšie, na chodník a obrubníky pred stavbami profesora Belluša na Námestí SNP 13 - 15.
Čo dokážu urobiť lipy svojimi koreňmi a pňami, bolo donedávna vidno pred bránou Dolného hradu v Červenom Kameni. Takže ak sa „hlavná architektka“ a riaditeľ firmy MUOP domnievajú, že fólia z umelej hmoty zabráni koreňom líp demolovať betón, veľmi sa mýlia. Asi ich nebolí, že sa to v plnej miere prejaví až v nasledujúcej generácii obyvateľov mesta. Podľa hesla „po nás potopa“.
Štefan Holčík
Foto: autor