Nevestinec bol salón múdrych krásavíc

Nevestinec bol salón múdrych krásavíc - kedysi_vydrica

V prvom storočí pred naším letopočtom sa na mieste dnešnej Bratislavy rozprestieralo veľké keltské sídlisko – oppidum. Ťažké vozy z oboch smerov naložené tovarom zastavovali sa vo vtedajšej Preslave, kupci tu obchodovali, dopĺňali si zásoby, pobudli pár dní, pozabávali sa, potešili a oddýchnutí pokračovali vo svojich cestách.

Arabskí cestovatelia oných čias opisujú Preslavu ako vyspelé a prekvapujúco veľké mesto. Bolo vraj veselé aj ústretové, bývali v ňom krásne, milé a ochotné ženy, ktoré za primeranú úhradu poskytovali nevšedné pôžitky pre hladné žalúdky aj ustaté telá. Tento kult krásavíc prežil aj do rímskych čias, po ktorých priamo v Bratislave ostali zvyšky monumentálnej rímskej architektúry, dláždených ciest a kanalizácie. Najstaršie remeslo v Bratislave prosperovalo aj v piatom storočí nášho letopočtu, keď si Slovania na hradnom vrchu postavili rezidenciu, ktorá v časoch Staroslovenskej či Veľkomoravskej ríše bola už mohutným hradiskom s rotundovým kostolíkom.

Vierozvestovia Cyril a Metod našli na úpätí hradného kopca dobre organizovanú osadu s veľmi rozvinutou kultúrou, ktorá mala vo svojich domoch množstvo nájomných miestností pre častých hostí. Zviditeľňovanie sa Preslavy, Požoňu, Prešporka či Bratislavy prostredníctvom nevšednej pohostinnosti a ešte nevšednejších krásavíc nezaniklo dodnes. V 19. storočí nastala v Prešporku kultúrna renesancia verejnej lásky. Zariadeniam vytvoreným na tento účel sa nevravelo verejné domy alebo bordely, ale salóny oddychu, pôžitkov, múdrych krásavíc, dobrej kuchyne a iných slastí. Nebolo hanbou, ak ich navštevovali aj ctihodní mešťania. Bola to vec bontónu.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporku (krátené)