Zakryjú stromy historické pamiatky?
Zakryjú stromy historické pamiatky? - pamatnik_201606_1
V rokoch 1636 až 1638 si dali prešporskí protestanti postaviť v susedstve radnice modlitebňu. Z Augsburgu pozvaný staviteľ Hanns Stoss vypracoval projekt na trojloďovú halovú stavbu, pripomínajúcu kostoly v jeho rodnom meste.
Pozemok po zbúranom stredovekom meštianskom dome bol dostatočne veľký, aby na ňom postavili objekt s pôdorysom skoro na sto percent identickým s pôdorysom pôvodného mestského farského chrámu (dnes Katedrála sv. Martina), ktorý evanjelici používali 1619 – 1621.
Nová modlitebňa svojimi monumentálnymi rozmermi ovládla priestranstvo pri radnici. Svojou výškou prerástla všetky blízke stavby okrem veží radnice a františkánskeho kostola. Impozantná na západ obrátená ranobaroková fasáda chrámu bola novým prvkom na starom trhovisku. V roku 1672 evanjelikov z centra mesta vyhnali. Vrchnosť pridelila skonfiškovaný chrám rádu jezuitov, ktorí ho dali upraviť. Priečelie chrámu zachovali v pôvodnom výzore, len nad prostredný portál umiestnili dnes už zničený štukový dekoratívny štít s ústredným motívom dvojhlavého cisárskeho orla. Chrám, pôvodne zasvätený Najsvätejšej Trojici, premenovali na chrám Najsvätejšieho Spasiteľa.
Na pamiatku víťazstva nad protestantmi, reprezentovanými protihabsbursky orientovanou uhorskou šľachtou (vodcov sprisahania popravili), postavili pred chrám pomník Panne Márii, patrónke Uhorska. Sochu Panny Márie s Ježiškom umiestnili na vysoký stĺp zo vzácneho kameňa, privezeného z oblasti Salzburgu. Tam, pri dedinke Adnet, bol kameňolom, ložisko ružového vápenca (nesprávne považovaného za mramor), ktorý používali na výrobu dlaždíc, stupňov schodov, náhrobných pomníkov, krbov, oltárnych stolov. Bolo umením vytesať z neho driek vysokého štíhleho stĺpu a ten ešte bez poškodenia previezť, pozemnými cestami a po Dunaji, do Prešporku.
Po sto rokoch je konečne priečelie kostola odkryté a mariánsky stĺp odhalený od divo rastúcich stromov. Už sa však fingovaným archeologickým výskumom pripravujú jamy, do ktorých sa majú zasadiť ďalšie stromy. Akési ozdobné hrušky, ktoré zasa nebude mať kto orezávať, ktoré vyrastú až 10 metrov vysoko a zakryjú impozantnú architektúru importovanú z Augsburgu. Majú znovu zakryť aj vzácny stĺp Panny Márie. Nikde v Európe okolo mariánskych stĺpov či stĺpov nesúcich postavy iných svätcov, stromy nikto nesadí. Korodovaný povrch drieku stĺpu by bolo treba skôr konzervovať pravým včelím voskom, než priťahovať k nemu vlhkosť.
Na priľahlom Hlavnom námestí sa objavili zelené koberčeky, a pri nich vysvetľujúce texty. Vraj tam budú zasadené lipy. Necelých 10 metrov od múrov zo 14. storočia!!! Dôvod: „pilotná akcia opatrení v oblasti zadržiavania zrážok v urbanizovanom prostredí“. Je to sprostosť. Obyčajná mystifikácia. Demagógia najvyššieho stupňa!
V minulosti ľudia verili, že hortenzia priťahuje blesky. Verí dnes niekto, že hrušky a lipy priťahujú zrážky? Najmä ak sú zasadené medzi domami vyššími, ako sú ony? Domy okolo námestí sú totiž dve až tri poschodia vysoké, a majú vysoké strechy.
Celá absurdná akcia je údajne financovaná prostriedkami zo zdrojov Európskej únie. Na mieste je otázka, či v Bruseli vedia, čo vlastne schvaľujú. V Bruseli nikto na stredovekom námestí pred radnicou stromy nepovolí ani nezasadí. Ani vo Viedni na Graben. Ani v iných stredovekých mestách. V Bratislave ide o snahu nájsť za vlasy pritiahnuté dôvody a za každú cenu znehodnotiť historické námestie.
Čo na to Komisia kultúry a OCHRANY HISTORICKÝCH PAMIATOK mestského zastupiteľstva? A načo živí mesto Mestský ústav OCHRANY PAMIATOK? Len na ozdobu?
Brusel, Paríž, Praha, Viedeň, to sú veľkomestá. Bratislava nebude nikdy veľkomestom. Nebude, pokiaľ verejné priestranstvá v jej stredovekom jadre budú zapratané nezmyselnými zelenými opachami . Tie totiž, akokoľvek vysoké, v zástavbe medzi domami nijaké zrážky nikdy neovplyvnia.
Milovníci stromov operovali v minulosti s heslom Zabi bobra, zachrániš strom! Dnes sa heslo zmenilo na Zasaď strom, znič pamiatku.
Štefan Holčík
Foto: autor