Námestie bolo 600 rokov bez stromov

Námestie bolo 600 rokov bez stromov - pamatnik_201605_1

Korunovaním v prešporskom chráme sa Mária Terézia stala 25. júna 1741 kráľovnou Uhorska. Neskôr namaľovali viedenskí maliari Franz Messmer a Wenzel Pohl sériu veľkoplošných olejomalieb na plátne, ktoré predstavujú jednotlivé udalosti súvisiace s korunovaním panovníčky na priestranstvách mesta.

Plátna (vysoké až 3 metre) boli určené na výzdobu salónu viedenského paláca Uhorskej dvorskej kancelárie. Palác je dnes sídlom maďarského veľvyslanectva a obrazy sú tam dodnes. Najväčšie z pláten ukazuje Máriu Teréziu v modlitbe pred sochou Panny Márie na stĺpe pred jezuitským kostolom. Námestia, Hlavné aj Františkánske, sú zaplnené množstvom ľudí. Obraz predstavuje priestranstvo tak, ako ho videli ľudia od 13. do konca 19. storočia. Bez stromov.

Niekedy na konci 13. storočia sa mešťania rozhodli preložiť trhovisko, ktoré bolo prameňom bohatstva mesta, z pomerne úzkeho priestoru križovatky obchodných ciest pri brode pod svahom, na ktorom už stáli kostoly Najsvätejšieho Spasiteľa a svätého Martina (južná časť Ventúrskej ulice), na voľné priestranstvo vo východnej časti mesta. Vymerali plochu 60 krokov širokú a 60 krokov dlhú pri potoku, ktorý pretekal na trase neskoršej Sedlárskej ulice a smeroval do Rybárskej brány. Po postupnom zasypaní (resp. kanalizovaní) potoka sa trhovisko na západnej strane rozšírilo asi o 15 krokov. Často zaplavovaná plocha sa stala novým trhoviskom. Na jeho východnej strane si v polovici 14. stor. postavil bohatý mešťan Jakub dom, ktorý sa stal radnicou. Neskôr zriadili na trhovisku nádrž so stále tečúcou čerstvou vodou privádzanou z horských prameňov, potom aj šibenicu, popravisko, klietku hanby, strážnicu.

Nikdy tam nikto nesadil stromy. Stredoveký človek vedel, na rozdiel od dnešného „múdrejšieho“ „civilizovaného“ občana mesta, že stromy majú rásť v lese či v sade, nie v centre mesta. Katastrofa prišla okolo roku 1890. Vo forme „dobrého úmyslu“ vedenia prešporského okrášľovacieho spolku vystrčiť trhovisko z jadra mesta, a na jeho mieste urobiť Kurpark á la Bad Ischl, hoci tu neboli liečivé kúpele a ani cisár sem nechodil letovať. Už myšlienka zriadiť na ploche stredovekého trhoviska park je neodpustiteľným hriechom. Jej realizácia je priamo sabotážou. Fackou histórii mesta, ktoré bolo tristo rokov hlavným mestom uhorského kráľovstva. Námestie bolo znetvorené. Nijaká ušľachtilá burina nemôže historické námestie skrášliť. Naopak, ničí jeho proporcie, opticky ho zmenšuje. Zakrýva zdedenú architektúru okolitých historických stavieb. Nikto by si v byte pred obraz od slávneho maliara nepostavil palmu. Asi okrem tých, ktorí rozhodujú o opätovnom zaprataní historických priestranstiev nevhodnými stromami. Asi by bolo vhodné obnoviť aj historický pranier a ich tam vystaviť.

V Európe je mnoho oveľa rozsiahlejších námestí, kde by si nedovolil zasadiť jediný strom ani najhorší ignorant histórie. Stačí spomenúť Námestie sv. Marka v Benátkach, Staroměstské náměstí v Prahe, Place Vendome v Paríží či Grand Place (Grote Markt) v Bruseli. Mystifikuje, kto sa opováži tvrdiť, že v centre rastie málo stromov. Vo februári 2016 vysadili na pôde NR SR v rekonštruovanej tereziánskej záhrade Bratislavského hradu 132 mladých vzrastlých ušľachtilých stromčekov. Výsadba ďalších pokračuje. Stromov je v jadre mesta viac ako dosť. Stačí niekoľko krokov od Hlavného či Františkánskeho námestia, a aj slepý vidí, koľko je na okolitých priestranstvách stromov. Na Františkánskom stojí dnes už len nebezpečný strom, ktorý sa môže každú chvíľu vyvaliť. Asi ho tam nechali, aby zakrýval jeden z najhodnotnejších stredovekých meštianskych domov, ktorého majiteľ roky trpezlivo čaká, kedy sa rozsype.

Námestia sú konečne očistené od nepekných starých stromov. Prezident Spolkovej republiky Nemecko Richard von Weizsäcker sa počas návštevy Bratislavy 11.októbra 1991 spýtal, prečo máme krásny stĺp Panny Márie zamaskovaný neorezanými a neošetrovanými stromami. Vtedy sme sa vyhovorili na predchádzajúce obdobie socializmu. Teraz sú konečne tie stromy preč. Bolo by neospravedlniteľnou chybou nasadiť tam iné a priestor na ďalších sto rokov znetvoriť.

Štefan Holčík
Foto: autor