Vypulírované frndy nemali na slúžtičky

Vypulírované frndy nemali na slúžtičky - kedysi_201605

Návštevníci „pánskeho“ korza pohŕdavo nazývali novšie korzo Baka korzo alebo Anča korzo. V kostole mávali vojaci nedeľné bohoslužby a dievčatá ich už čakávali pred východom. Aj mäsiari, vždy bohatší ako študenti, si sem chodievali vyberať „zdravú vidiecku krv“ a pokiaľ išlo o mládencov, považovali za normálne prechádzať z jedného korza na druhé.

Prirodzené slúžtičky bývali vždy krajšie ako vypulírované frndy. Často bola príležitosť pobrať sa rovno z Anča korzo do petržalskej tančiarne Elýzium. Bola to drevená stavba vľavo od železného mosta, v ktorej sa dali zažiť rôzne dobrodružstvá. Zabávali sa tu najmä slúžky s vojakmi a prešporské podsvetie. Vzduch páchol potom, tancovalo sa stiesnene. Po každej tanečnej sérii museli tancujúci vyjsť z budovy a na ďalšiu sériu si kúpiť nový lístok.

Pred Elýziom sa takmer vždy strhla bitka a študenti sa radi ocitli v role hrdinských záchrancov krásnych diev. Tým, ktorým sa nechcelo za Dunaj, ponúkal príležitosť hostinec Pohančeník na rohu dnešnej Radlinskej a Vazovovej ulice. Majiteľ sa občas pridal k muzike so svojou ťahacou harmonikou. Mal výrazné červené nosisko a lacno predával výborné fašíročky, ktorých zloženie úspešne tajil.

Jestvovala ešte tančiareň s kuchyňou Waltzer, Cigánska tančiareň, pre panstvo neopakovateľná Taranda a jedlo v Au-café aj u Leberfingera. Načo však o nich písať, keď aj poslední pamätníci už vymreli...

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporku (krátené)