Prešporok mal kedysi dve veľké korzá

Prešporok mal kedysi dve veľké korzá - kedysi_201604

Pod feruľou richtára Jozefa Stettnera zasypali mestskú priekopu, hradby zrúcali alebo obstavali a Dunaj okolo Prešporku zregulovali. Na širokom priestranstve medzi Mestským divadlom a Rybárskou bránou vysadili päť radov líp, ušľachtilých javorov a platanov.

Upravili nábrežie Dunaja a mesto, neustále praskajúce vo švíkoch, sa rozrastalo ďaleko za pôvodné hradby.

Dňa 30. decembra 1890 otvorili s veľkou slávou železničný most Františka Jozefa I. Vtedy už podvečer či v nedeľu po bohoslužbách v dvoch hustých zástupoch oproti sebe prechádzala sa po korze prešporská mládež. Šarmantní dôstojníci sedávali na lavičkách Hlavného námestia a lačne sa pozerali na kŕdle vyobliekaných panien, ktoré štebotajúc prešli trasu od Michalskej brány po Dunaj a nazad tri - štyri razy.

Korzo si prisvojili študenti, ktorí tu dodnes v nespočetných pestrých obchodíkoch vystavujú svoje maturitné tablá, za svoje ho považovali aj starci, keď sa vyhrievali na lavičkách dunajského nábrežia. Prešporčania každého veku a všetkých národností sa tu stretávali so známymi, neformálne sa zoznamovali, v hlúčikoch o všeličom debatovali a najmä sa vždy čo najlepšie vyobliekali, lebo Korzo sa stalo neodmysliteľnou súčasťou spoločenského života. Cukrárne pána Stürzera, secesného bonvivána Mayera i pána majstra Leviusa bývali preplnené, podobne ako exkluzívna reštaurácia pána Kerna.

Korzo sa rokmi vyhranilo. Na historickej prešporskej promenáde sa stretávala prešporská elita. Vojaci, trhovníci a slúžtičky s vrkôčikmi dávali prednosť novšiemu korzu pri trhovisku pozdĺž kláštora a Kostola milosrdných bratov.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporku (krátené)