Na Hrade nájdete Dejiny Slovenska

Na hrade nájdete dejiny slovenska - pamatnik_201604

V treťom desaťročí 15. storočia sa vtedajší uhorský kráľ Zigmund rozhodol postaviť si na mieste vtedy už nevyhovujúceho zastaraného hradu Pressburg novú kráľovskú rezidenciu. Mladší syn cisára Karla IV. z jeho štvrtého manželstva s pomoranskou kňažnou Alžbetou, narodený 1368, sa stal korunovaným uhorským kráľom roku 1387.

Korunu získal sobášom s uhorskou kráľovnou Máriou, poslednou členkou kráľovskej rodiny Anjouovcov, dcérou Ľudovíta (Veľkého). Jej otec Ľudovít bol v prvom manželstve ženatý s najstaršou dcérou Karla IV., Margarétou. Ľudovítovou manželkou sa stala desaťročná a už po necelých piatich rokoch trvania manželstva zomrela. Ľudovít a Karel IV. sa neskôr rozhodli príbuzenský vzťah obnoviť. Dohodli sa, že Karlov syn Zigmund sa ožení s Ľudovítovou dcérou z druhého manželstva Máriou. Jedenásťročného princa poslali do Uhorska. So svojou budúcou manželkou, ale najmä s jej matkou, si veľmi nerozumel. Pozíciu na uhorskom kráľovskom dvore si musel vybojovať.

Kráľovskú rezidenciu si začal budovať v Budíne, ale pred jej dokončením sa rozhodol pre iné miesto – Prešporok. Vtedy už počítal s tým, že sa stane rímskym cisárom. Cisárom sa stal v roku 1433, ale dokončenia stavby paláca v Prešporku sa nedožil (zomrel r. 1437). Palác, ktorý založil, v nasledujúcich storočiach niekoľko ráz prestavali a zvýšili. Od 16. stor. bol rezidenciou uhorských kráľov a miestom trvalého umiestnenia kráľovskej koruny.

V roku 1811 palác vyhorel. Skoro 150 rokov bol ruinou. Od konca 19. storočia sa ozývali hlasy žiadajúce odstrániť ruinu. Po polovici 20. storočia sa začala obnova budovy Slovenské národné múzeum. Obnovený palác sa stal reprezentačným sídlom Slovenskej národnej rady, veľkú časť paláca používa pre svoje expozície Slovenské národné múzeum.

Cisár Zigmund sa narodil 14. februára 368. Skoro presne na jeho 648. narodeniny, 11. februára 2016, otvorilo Slovenské národné múzeum v rekonštruovanom paláci novú expozíciu. Je to prvá časť dlho pripravovanej stálej expozície Dejín Slovenska, ktorá informuje návštevníka o živote a kultúre obyvateľov územia dnešného Slovenska od praveku po obdobie Veľkej Moravy.

Slovenské národné múzeum už v minulosti prezentovalo väčšinu z vystavených archeologických nálezov vo svojich expozíciách. Menia sa priestory výstav, a vždy pribúdajú nové exponáty. Predchádzajúca expozícia s tým istým názvom bola od sedemdesiatych rokov až do roku 1993 prístupná v oveľa rozsiahlejších priestoroch na druhom poschodí paláca.

Veľké vitríny v rozsiahlom voľnom priestore umožňovali prehliadku najdôležitejších exponátov zo všetkých strán. Expozícia bola doplnená sprievodnými textami, mapami a ilustráciami zo života pravekých ľudí. Obdobie Veľkej Moravy bolo nekriticky precenené, hoci autentických trojrozmerných vystaviteľných exponátov bolo len pár.

Nová expozícia je situovaná do miestností na 3. poschodí južného krídla paláca. Priestory z obdobia po roku 1632, keď pôvodný gotický palác zvýšili o jedno poschodie, sú dôsledne zatemnené. Možno práve preto, lebo patria k najlepšie prirodzene osvetleným priestorom paláca. V pomerne malom priestore je v praktických vitrínach vystavených veľa predmetov, pričom ide o korigovaný výber z pôvodne navrhovaného počtu exponátov.

Nová expozícia pripomína kabinety rarít v sídlach magnátov 17. a 18. storočia, z ktorých sa múzeá nakoniec vyvinuli.

Vysvetľujúce texty na úvodných paneloch sú zrozumiteľné, ale popisky pri exponátoch sú vytlačené malými, ťažko čitateľnými písmenami. Atraktívne exponáty v malých vitrínach sú umiestnené tak vysoko, že ich ani žiaci, ani nižší ľudia nemôžu vidieť.

Mimoriadne dôležitým prínosom novej expozície je vystavenie zlatých plakiet s kresťanskými motívmi, archeologické nálezy z Bojnej, ktoré sú dôkazom, že kresťanstvo v oblasti Nitry bolo na vysokej úrovni už desaťročia pred príchodom bratov Konštantína-Cyrila a Metoda.

Štefan Holčík
Foto: autor