Nerváci šachisti si sem-tam strelili zaucho

Nerváci šachisti si sem-tam strelili zaucho - sach

Vo všetkých prešporských kaviarňach sa hrával šach. Vášnivo, o peniaze, podľa osobitých pravidiel. Pod šachovnicu sa viditeľne položila ako základný vklad bankovka a hráči podľa toho, ako sa partia vyvíjala, zvyšovali svoje stávky.

Ak partner zvýšenie stávky neprijal, prehral. Vznikali hádky, nedorozumenia, sem-tam niekto zmietol figúrky zo šachovnice a druhý mu za to strelil zaucho. Čašníci zväčša nemali šachistov v láske. Civeli na šachovnicu, fajčili cigarety jednu za druhou, rozmýšľali tuho a ešte tuhšie, hodili ohorok na zem, zízali na figúrky, zrazu potiahli a cigaretku víťazne zadusili o stôl. Hrávali vášnivo aj pol dňa či deň, ale za celý čas vypili iba jednu kávu, malinovku či dokonca len minerálku. Mnohých maniakov si manželky chodievali vyzdvihnúť na obed či na večeru.

Pán Elemír Perényi bol pred storočím taký populárny, že si prešporskí starci o ňom dodnes rozprávajú legendy, ktoré počuli od svojich otcov. Nosieval okuliare, fúzy a koziu briadku, vlasy mal jednostaj strapaté. Vzal vežu a miešal si ňou kávu. Namiesto veže si položil na šachovnicu kávovú lyžičku. Čašníkom vykrikoval, že dobre vie, ako šachistov nepovažujú za hostí, ale za Boží trest, ktorý nekonzumuje. Veštecky predvídal, že o sto rokov šachisti z prešporských kaviarní vymiznú. Stalo sa. V bývalom Prešporku, terajšej Bratislave, niet jedinej kaviarne, čo by nadväzovala na staré tradície.

Kaviarne začali vyrastať okolo hlavnej trasy mesta, ktorá koncom osemnásteho storočia viedla od Rybárskej brány cez Hlavné námestie po Michalskú bránu. Súčasne sa pri nej objavovali obchodíky, verejné domy, vinárne a hotely.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporku (krátené)