Starý most nepotrebuje nové meno

Starý most nepotrebuje nové meno - pamatnik_most

Skončila sa dlho trvajúca rekonštrukcia či vlastne prestavba a modernizácia Starého mosta. Je to prvý pevný most, ktorý bolo možné postaviť až na konci 19. storočia ponad rieku Dunaj v priestore vtedajšieho bývalého hlavného mesta uhorského kráľovstva.

Dunaj bol v zákrute pri mieste, kde vzniklo mesto Pressburg či Pozsony (oba názvy slovanského pôvodu!) mimoriadne široký. V časoch každoročných záplav menil svoje koryto, posúvali sa jeho brehy. Na mnohých jeho ramenách bývali v minulosti postavené mnohé pomerne krátke dočasné drevené mosty, ktoré voda obyčajne odniesla. Istejšie boli brody, ale aj tie sa občas posúvali. Ani kompa, ktorá bola zakotvená v strede rieky nad mestom (nazývali ju „lietajúcim mostom“), situáciu nemohla vyriešiť natrvalo. Najproblematickejšie bývalo zimné obdobie, ak rieka zamrzla. Kompa dopravu cez slabo zamrznutú rieku neumožňovala, ani pontónový most, ktorý býval pred zimou rozobraný.

Kým ľad nestvrdol a nebol dostatočne únosný, bolo spojenie mesta s južným brehom prakticky nemožné. Pontónový, loďkový, most bol najpraktickejší, lebo umožňoval kontinuálnu dopravu. Aj tá sa však musela občas prerušovať. Stred mosta sa otváral, aby mohli preplávať člny a lode (len smerom na juh). Také mosty boli minimálne od 16. storočia bežné na mnohých európskych riekach. Ešte dnes sú v prevádzke mosty rovnakého princípu, napríklad v Číne v meste Čao-Zou (Chaozhou, severne od Hongkongu). V Prešporku podľa svedectva historickej rytiny bol na Dunaji podobný most už okolo roku 1660. Podmienkou na postavenie pevného mosta bola regulácia brehov. S tým súviselo aj zasypanie a vysušenie mnohých odstavených riečnych ramien, na mieste ktorých sa získala pevná pôda. To bolo dôležité aj pre rozvíjajúcu sa železničnú sieť.

Most stavali s predpokladom, že umožní aj rýchle železničné spojenie s uhorskými mestami Györ (Raab), Szombately (Steinamanger) a Sopron (Oedenburg). Prvú časť mosta sprístupnili 1. januára 1891. Na slávnosti otvorenia sa zúčastnil osobne vtedajší uhorský kráľ (súčasne rakúsky cisár a český kráľ), vtedy už sedemdesiatročný starec Franz Joseph. Jeho meno niesol most nasledujúcich necelých 30 rokov. V čase sprístupnenia bola hotová len vozová časť mosta na západnej strane mohutných kamenných nosných pilierov. Na východnej strane k nej neskôr pribudol most železničný. Tým bol prešporský most výnimočný: spoločné nosné piliere (pôvodne ich bolo šesť, z toho tri v toku rieky) niesli dva paralelné mosty: cestný a železničný. Na západnom obvode mosta bol rovnobežne s vozovkou tri metre široký chodník pre peších, umiestnený na železných konzolách. Aj na veľké vzdialenosti sa vtedy ešte chodilo pešo. Verejná doprava bola v počiatkoch pre chudobných ľudí pomerne drahá. Za prechod mostom sa platil poplatok - mýto. Platili aj peší.

Celková dĺžka mosta bola 460 m. Dunaj stále prinášal so sebou hlinu a kameň , preto bolo potrebné dno rieky pravidelne prehlbovať bagrovaním, čo sa uskutočňovalo ešte aj v 50. rokoch 20. storočia. Vtedy už bol most, zničený na konci 2. svetovej vojny, v zjednodušenej forme obnovený. Ako otroci na jeho obnove pracovali pod bičom sovietskych osloboditeľov nemeckí vojenskí zajatci. Mnohí z nich obnovu mosta neprežili.

Starý most je dnes po druhej zásadnej rekonštrukcii. Bola to obnova, ktorá podľa usmernenia pamiatkových orgánov musela najmä zachovať historický výzor mosta. Na rozdiel od stavu pred rokom 1945 nebola obnovená stredná časť mosta vo forme segmentového oblúku, ale v rovnej podobe, akú mala od povojnovej obnovy.

Keďže koryto Dunaja sa už roky neprehlbuje bagrovaním, bolo treba rešpektovať medzinárodné predpisy a požiadavky na výšku mosta nad hladinou Dunaja. Problémom bolo zachovanie pôvodného počtu nosných pilierov, ktoré boli postavené príliš blízko seba a ich rozstup už nezodpovedal terajším normám (hoci aj na iných miestach na Dunaji stoja mosty s rovnako „husto“ postavenými piliermi). Dva z pôvodných pilierov sa museli odstrániť, a na mieste medzi nimi stojí nový pilier rovnakého dizajnu. Železničný most na východnej strane stratil funkciu už dávno, keď celú železničnú trať preložili na Prístavný most.

Starý most ostane starým, aj keby ho niekto chcel premenovať. Je to výstižný názov. Starý most nebol odstránený, len obnovený. Na pôvodnom mieste a v pôvodnej, len málo modifikovanej, forme. Názov mosta je jednoznačný a zrozumiteľný. Vôbec netreba hľadať iný názov. Nechcel by náhodou niekto (z inej mestskej časti) premenovať aj Staré Mesto, na územie ktorého Starý most vyúsťuje?

Štefan Holčík
Foto: autor