Často vzbĺklo aj to, čo horieť vlastne nemalo

Často vzbĺklo aj to, čo horieť vlastne nemalo - 201602_kedysi_biliard

Istý vyslúžilý husársky plukovník, ktorý si za celoživotné úspory nadobudol v okrajovej štvrti Prešporka reštauráciu, podával ražnené kotlety napichané na vojenskej šabli.

Vyšiel z kuchyne so šabľou na tanieri, polial ju pohárikom vínovice a zapálil. Cestou k nadšenej spoločnosti krúžil horiacou šabľou vo vzduchu a hlasno spieval Rákociho pochod. Celá miestnosť sa pridala k jeho spevu a v tejto efektnej atmosfére kládol kotlety na taniere.

Keď však piaty raz pri tejto procedúre vzbĺklo aj to, čo nemalo a hostia len tak-tak uhasili požiar, zradil to ktosi pánom z magistrátu a tí ohnivé predstavenia v pohostinstvách zakázali. Plukovník od žiaľu do roka a do dňa svoj podnik zlikvidoval.

Mnohých Prešporčanov lákali do kaviarní karty, domino, biliard a šachy. Karty sa (často aj o veľké peniaze) hrávali v osobitných miestnostiach na stoloch potiahnutých zeleným súknom, so „šuplíkmi“ na peniaze pre každého hráča.

Najsvojráznejšou biliardovou kaviarňou v tom období bývala známa Lýra na Klobučníckej ulici za tržnicou. Predpoludním sem chodievali trhovníci, študenti a mládež. Každá trhová kofa tam mala svoj stôl a len čo zaň zasadla, čašník jej priniesol pollitrovú šálku bielej kávy s bábovkou. Pozerali sa, ako blicujúci gymnazisti hrajú biliard.

Keďže matere poznali matere z trhu, do troch dní vedeli mamičky o všetkom.

Podvečer sa Lýra premenila na raj obchodníkov. Hrávali tu biliard o vysoké sumy, dávali sa portrétovať chudobnými mladými maliarmi a vyčkávali na kŕdle radodajných rozhoďnôžok.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporka (krátené)