Prešporok bol vojenským mestom
Prešporok bol vojenským mestom - 201602_pamatnik
Noviny Pressburger Zeitung priniesli v piatok 11. 12. 1892 správu o výsledkoch vtedajšieho sčítania obyvateľov mesta. V Prešporku (oficiálne Pozsony, rozšírenejšie sa používal nemecký názov Pressburg) žilo vtedy 52 411 obyvateľov, 23 702 mužov a 28 709 žien. Prevažná väčšina obyvateľstva sa hlásila k rímskokatolíckej viere: 39 020 osôb. Evanjelikov augsburského vyznania bolo 7347, židov 5396.
Sčítanie sledovalo aj etnické zloženie obyvateľstva mesta. Prevahu tvorila skupina, hlásiaca sa k nemeckým predkom a stále ešte používajúca nemčinu ako svoj jazyk, hoci maďarizácia mesta na konci 19. storočia dosiahla svoj najvyšší stupeň. Za Nemcov sa prihlásilo 31 404 ľudí, z toho viac ako polovica (17 128) žien. Za Maďarov sa hlásilo len 4 824 mužov a 5 609 žien (spolu 10 433, v roku 1890 ako svoju materinskú reč maďarčinu uviedlo 7 518 osôb). Menej bolo obyvateľov slovanského pôvodu, „Slaven“ (kam patrili Česi, Moravania a Slováci) - spolu 8 709, z toho 3 618 mužov a 5 091 žien.
Ďalej sú uvedení Rumuni (18 osôb), Rusíni („Ruthenen“, 16 osôb), Chorváti (205 osôb, z toho 118 žien), Srbi (27 osôb), Lužickí Srbi („Wenden“, 7 osôb). Počtom 1592 boli registrované osoby „rôznych národností“ („diverse“). Sem patrilo niekoľko Talianov, Poliakov, Angličanov a Francúzov, ktorí pôsobili najmä ako domáci učitelia, ale aj osoby, ktoré sa hlásili k židovskej národnosti a pár Cigánov (slovo Roma sa vtedy ešte nepoužívalo) .
Počet obyvateľov mesta v porovnaní s počtom na konci 18. storočia vzrástol najmä po roku 1849 po zrušení poddanstva, odkedy sa mohli občania uhorského kráľovstva voľne po krajine pohybovať a meniť bydlisko bez povolenia vrchnosti. Následkom zrušenia poddanstva bolo aj pripojenie predtým poddanských podhradských obcí Zuckermandl, Schlossgrund a Schlossberg k mestu. Aj tým sa počet obyvateľstva zvýšil. Do počtu obyvateľov mesta neboli v roku 1891 započítaní vojaci. Vojsko bolo pritom v meste stále prítomné. Keď Jozef II. povolil preniesť rezidenciu uhorských kráľov v 80. rokoch 18. storočia do Budína, prešli tam aj najvýznamnejšie štátne inštitúcie, a tým aj mnohé uhorské šľachtické rodiny a ich služobný personál. Mesto stratilo na význame, aj na obyvateľstve. Robotníci niekoľkých manufaktúr nemohli medzeru zaplniť. Začiatok 19. storočia s napoleonskými vojnami spôsobil, že cisársko-kráľovská armáda sa musela modernizovať a počet obrany schopných vojakov sa musel zväčšovať.
Prešporok ako mesto na Dunaji bol vhodným miestom pre výcvik nových vojakov. Vznikol tu rad kasární rôznych plukov, a neskôr kadetské školy. V druhej polovici 19. storočia sa Prešporok stal sídlom armádneho veliteľstva (Korpskommando) s arcikniežaťom Albrechtom, členom panovníckej rodiny, na čele. Okrem mestom postavenej Vodnej kasárne (torzo teraz používa SNG), prevzala armáda aj areál bývalej kráľovskej rezidencie (Hrad).
Aj objekty bývalého kláštora križovníkov s červenou hviezdou na Špitálskej ulici sa stali kasárňou (neskôr Svätoplukova kasáreň, zbúraná 1973, na jej mieste stoja budovy ministerstiev), rovnako ako bývalý šľachtický palác (Landererov) pri zátoke Dunaja, na ktorej mieste neskôr vzniklo terajšie Šafárikovo námestie).
Letný palác ostrihomských arcibiskupov sa stal vojenskou nemocnicou, park za ním a obrovské priestranstvo pred ním (Fürstenallee, Námestie slobody) vojenskými cvičiskami. Na výcvik tam chodili aj vojaci z kasárne pred Schöndorfskou bránou (Hurbanova kasáreň, na dolnom konci Kollárovho námestia), kadeti z Kadetskej školy na mieste budovy Slovenského rozhlasu (obrátená pyramída), ako aj z kasárne 71. pešieho pluku, ktorá stála medzi Štefanovičovou a Šancovou ulicou. Vojsko sa do novopostavenej kasárne (miesto bolo zámerne vybraté v blízkosti hlavnej železničnej stanice) nasťahovalo na konci roka 1893.
Z troch palácom podobných objektov, ktoré postavila firma staviteľa Alexandra Feiglera pod vedením architekta Herlina podľa projektu architekta Ervina Riegera, stojí už len malá časť pri Námestí Franza Liszta (sídlo Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skušobníctvo SR). Dve budovy zbúrali v 40. rokoch 20. storočia. Na ich mieste stojí areál ministerstva financií.
V roku 1892 žilo v meste okrem stáleho obyvateľstva ešte 3 637 (!) príslušníkov cisársko-kráľovskej armády.
Štefan Holčík
Foto: autor