Na Primaciálne námestie ľad nepatrí

Na primaciálne námestie ľad nepatrí - 201523_pamatnik

Jadro stredovekého mesta Prešporku či Posonia, ktoré sa stalo v roku 1536 hlavným mestom uhorského kráľovstva, bolo relatívne malé. V porovnaní s Viedňou, Prahou či s nemeckými, talianskymi a francúzskymi metropolami, bolo len malým mestečkom.

Pár minút stačilo, aby sa pešo dostal človek z jedného konca opevneného jadra na druhý, napríklad od východnej Laurinskej brány k západnej Vydrickej. Centrom mesta bolo trhovisko na mieste Hlavného námestia, ktoré nahradilo staršie, na dolnom konci Ventúrskej ulice.

Nové trhovisko sa sformovalo v 13. a v 14 storočí. Zdá sa, že trhovisko bolo pôvodne oveľa väčšie. Patrila k nemu aj plocha, a ktorej si v polovici 14. stor. postavil svoj dom vtedajší richtár Jakub, ako aj plocha terajšieho Primaciálneho námestia. Dom (a dvor) richtára Jakuba stál pôvodne medzi oboma týmito plochami ako solitér, približne ako radnice v Levoči, Kežmarku či v Bardejove. Až v 15. storočí zanikla ulička paralelná s Kostolnou, ktorá ohraničovala areál Jakubovho dvorca z južnej strany.

Východná časť veľkého trhoviska bola určená na predaj surového mäsa. Ešte v prvej polovici 14. storočia sa používali na mieste neskoršieho severného krídla starej radnice kameňmi obmurované priehlbiny (pripomínajúce studne), do ktorých sa do ľadu celý rok ukladalo mäso ako do chladničky. Ich dná sa zachovali pod úrovňou podlahy suterénov radnice. Po postavení Jakubovho domu sa trh s mäsom presunul na plochu neskoršieho Primaciálneho námestia, neskôr za hradby.

Mäsový trh bol obkolesený meštianskymi domami, na južnej strane objektom v majetku cirkvi, ktorý sa postupne stal rezidenciou ostrihomského arcibiskupa. V 40. rokoch 15. storočia dal vtedajší arcibiskup Dionýz svoju rezidenciu prestavať v gotickom slohu a vybudoval v nej kaplnku venovanú uhorskému svätému kráľovi Ladislavovi.

Roku 1543 Ostrihom obsadili Turci. Exilovou rezidenciou arcibiskupa sa stala Trnava. Viacerí neskorší arcibiskupi radšej natrvalo sídlili v hlavnom meste. Každý arcibiskup objekt upravoval podľa svojho vkusu. Na začiatku 18. storočia dostala goticko-renesančná stavba barokovú fasádu. Arcibiskup dal na konci 20. rokov pred slepý východný múr radnice postaviť súsošie svätého Jána Nepomuckého, a námestie začali volať (sväto)Jánskym - Johannisplatz. Na severnej strane námestia už vtedy stála budova jezuitského kolégia zo 17. storočia. Námestie bolo na južnej strane asi o 10 m širšie. Až pri stavbe terajšieho Primaciálneho paláca (1779 - 81), ktorého priečelie posunuli o 12 lakťov na sever, dostalo námestie terajšie rozmery. Bývalé jezuitské kolégium po zrušení rádu (1773) klasicisticky prestavali. Nová fasáda slohovo zodpovedala fasáde oproti stojaceho paláca arcibiskupov.

Zimný palác arcibiskupov, dokončený v roku 1781, známy dnes ako Primaciálny, používal ako svoju rezidenciu len jej stavebník kardinál Josef Batthyany. Ďalší arcibiskupi v 19. storočí už žili späť v Ostrihome. V roku 1903 palác kúpilo mesto, aby ho používalo ako radnicu. Vzápätí vybudovali novú Klobučnícku ulicu ako pohodlný prístup k radnici, a v roku 1912 dokončili stavbu nového (magistrátneho) krídla, ktorým spojili objekty starej radnice a Apponyiho pláca (ktorý slúžil od roku 1867 ako radnica) s bývalým sídlom ostrihomských arcibiskupov. Na západnej strane Primaciálneho námestia sa novostavba prejavila jednoposchodovou pseudogotickou kamennou fasádou s pomerne vysokým štítom nad bránou.

Primaciálne námestie upravili. Okolo lipy, zasadenej r. 1896 pri príležitosti osláv tisícročia príchodu Maďarov (predtým nikdy na námestí stromy neboli), postavili dva vysoké stĺpy elektrického osvetlenia z umelecky kovaného železa. Ďalšie úpravy námestia nasledovali po druhej svetovej vojne, po postavení Novej radnice. V 80. rokoch dostalo námestie novú dlažbu. Po generálnej oprave Primaciálneho paláca bolo v 90. rokoch námestie skutočne reprezentačným jadrom mesta. V posledných rokoch sa stáva (rovnako ako iné verejné priestranstvá v centre) veľkou otvorenou krčmou. Nestačí, že sa pred fasádou paláca občas inštalujú čmudiace pece na prípravu akýchsi placiek. Niekto považuje za vtipné umiestniť na malú plochu námestia ešte aj ľadovú plochu. Akoby nebolo v jadre mesta iné klzisko!

Peniaze, vyhodené na ľadovú plochu a jej prevádzku, by bolo múdrejšie použiť na zakrytie historických fontán krycími strechami ako v Augsburgu, Salzburgu, vo Viedni a inde. Rekonštrukcie historických fontán, ničených každoročne snehom a mrazom, budú v budúcnosti stáť oveľa viac ako ich každoročné jednoduché zakrytie dreveným obalom.

Štefan Holčík
Foto: autor