Drahé cigary šúľali ženy na stehnách

Drahé cigary šúľali ženy na stehnách - tabakova_tovaren

Prvá tabaková manufaktúra v Prešporku vznikla koncom 18. storočia. Fajkový, ľuľkový, žuvací a šnupavý tabak vyrábala výlučne z domácich surovín.

Pre šľachtu a zámožnejších občanov v nej ženy šúľali cigary na holých stehnách. Desať kusov viržiniek stálo toľko peňazí ako bežná košeľa. Neboli však obyčajné. Do tých najexkluzívnejších sa tabak preparoval výťažkom z makovíc, do tabaku iných miešali drvinu z usušeného konopného lístia.

Keď v Prešporku začali rásť fabriky a z celého Slovenska prichádzali do nich robotníci, v poslednej štvrtine 19. storočia začala prešporská tabaková továreň vyrábať lacné cigarety. Ich stále väčšia spotreba mala za následok zrušenie výroby žuvacieho tabaku, obmedzila sa aj výroba šnupavého a výroba ručne šúľaných cigár sa presunula do Smolníka, kde pokračuje dodnes.

Štvrť tisícročia uplynulo od čias, keď prichytených fajčiarov vystavovali v železnej klietke na prešporskom Hlavnom námestí, pretože fajčiť znamenalo vtedy podľahnúť diablovmu pokušenie.

Pod viechami vyhrávali robotníci na mandolínach, gitarách a husličkách. Zavše si niekto priniesol píšťalku alebo fujaru. Občas sa spod viech ozýval zvuk ťahacích, častejšie fúkacích harmoník.

V elegantnejších vinárňach s celoročnou prevádzkou hostia koncertovať nesmeli. Mali ich vyárendované cigánske muzikantské skupiny. V počiatočných časoch prudkého rozmachu Prešporka sa stávalo, že vo vinárňach, krčmách a kaviarňach obsluhoval hocikto. Len čo si to magistrát mesta všimol, rozhodol, že neškolený personál nesmie mestu robiť hanbu. Aj do tej najzapadlejšej krčmičky s celoročnou licenciou zavítal občas mestský úradník a kontroloval aj také taľafatky, či sa ponúka správne vychladené a jedlu primerané víno.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporka (krátené)