Galéria mesta Bratislavy ukázala portréty habsburských panovníkov
Galéria mesta bratislavy ukázala portréty habsburských panovníkov - gmb_habsburgovci
Necelé dva mesiace mali Bratislavčania možnosť navštevovať v Mirbachovom paláci na Františkánskom námestí výstavu Galérie mesta Bratislavy s pomerne dlhým názvom Portréty príslušníkov habsburského a habsbursko-lotrinského rodu zo zbierok GMB.
Prvý raz v histórii GMB, ktorá vznikla v päťdesiatych rokoch vyčlenením z vtedajšieho Vlastivedného ústavu mesta Bratislavy, bolo možné prezentovať veľkú časť zbierkového fondu, ktorý bol v období socializmu zámerne utajovaný, lebo išlo o pamiatky z obdobia zaznávanej habsburskej monarchie. Len výnimočne sa jednotlivo niektoré obrazy vystavovali v rámci iných tém. Stálo boli vystavené len reprezentačné portréty Márie Terézie, jej otca Karola III., jej syna Jozefa II., a Ferdinanda V., ktoré boli ako súčasť zariadenia pôvodných rokovacích siení starej radnice prenesené do Primaciálneho paláca. Aj dnes visia v prvej predsieni pred Zrkadlovou sieňou. V tridsiatych rokoch 20. storočia ich vystavovali v obrazárni Mestského múzea, ale bez mien, len ako „portrét kráľovnej“ či „portrét panovníka“. Reprezentačné portréty cisára a kráľa Františka Jozefa sa sťahovali zo skladu do skladu, pričom boli často poškodené.
Na krátko trvajúcej výstave, ktorá sa práve skončila, bolo možné vidieť asi 20 olejomalieb a akvarelov portrétov predkov a potomkov Márie Terézie, ktorej výročie korunovácie si Bratislava pripomenie na budúci rok. Kurátorky výstavy Jana Luková a Martina Vyskupová vybrali z depozitu galérie aj poškodené a zašpinené diela, ktoré reštaurátorky galérie v rekordnom čase pripravili tak, aby sa dali verejnosti prezentovať. Niektoré sa však ukázali natoľko poškodené, že sa ich reštaurovaní ešte stále pracuje. Z čerstvo reštaurovaných žiaril farbami portrét Františka I. v životnej veľkosti. Obraz bol umiestený tak, že návštevník priamo k panovníkovi prichádzal radom otvorených dverí vo východnom krídle paláca ako k živému človeku.
Okrem originálov maľovaných portrétov bolo vystavené viac ako sto grafických listov, reprodukujúcich aj obrazy, ktoré sú dávno nezvestné. K najlepším z nich patria diela viedenských a augsburských rytcov. Rytiny - portréty princezien arcikňažien Márie Amálie a Márie Jozefy, dcér Jozefa I., vznikli na začiatku 18. storočia ako reprodukcie olejomalieb v Pezinku narodeného Jana Kupeckého, ktorého rodičia boli českého pôvodu.
Portréty príslušníkov panovníckej rodiny do začiatku 19. storočia boli reprezentované len maliarskymi resp. ryteckými dielami. V priebehu 19. storočia sa repertoár rozšíril o diela sochárske – najmä busty členov rodiny, a o diela nových grafických techník, ako napríklad litografie, ku ktorej sa v 20. storočí priradila aj fotografia. Dve romantické busty v životnej veľkosti predstavujúce Alžbetu, manželku Františka Jozefa, ako uhorskú kráľovnú, sú dielom v Prešporku narodeného viedenského sochára Victora Tilgnera, ktorý ich daroval rodnému mestu.
Prezentované portréty predstavujú predovšetkým uhorských kráľov, ktorí boli korunovaní v Chráme svätého Martina. Zaradené sú aj portréty niektorých ich predkov, ako napríklad zakladateľa dynastie Rudolfa I. Habsburského či „posledného rytiera“ Maximiliána I. A okrem portrétov množstva princezien, ktoré povydávali do iných európskych panovníckych rodín, bol vystavený aj u nás unikátny jazdecký portrét následníka trónu Rudolfa, ktorý sa rozhodol pre dobrovoľnú smrť, či jeho strýka mexického cisára Maximiliána, ktorého povstalci v Mexiku popravili zastrelením.
Vystavená bola aj dlho nezvestná a znovuobjavená busta arcikniežaťa Friedricha, generalissima rakúsko-uhorskej armády, ktorý tu na konci devätnásteho storočia trvalo žil asi dvadsať rokov vo svojej rezidencii, v Grassalkovichovom paláci.
Škoda je, že výstava mohla trvať len necelé dva jesenné mesiace, hoci táto téma by prilákala návštevníkov najmä v zimných mesiacoch, a že sa nenašli financie na vydanie pripraveného obsiahleho katalógu. Katalóg, ktorý si možno prelistovať a prečítať aj neskôr, je priamym pokračovaním každej úspešnej výstavy.
Na záver si výstavu prezrel jeden z potomkov portrétovaných kráľov a cisárov, v Budapešti žijúci vnuk posledného uhorského (a českého) kráľa (a rakúskeho cisára) Karola, Georg von Habsburg.
Štefan Holčík
Foto: Peter Homola