V Prešporku predávali aj lacní jožkovia

V prešporku predávali aj lacní jožkovia - 201521_kedysi

Každodennú púť po otvorených viechach a vinárňach prešli s veľkými plochými košmi zavesenými pred sebou. Prešporčania mali v nich naukladané rôzne domáce maškrty k vínu, z ktorých najobľúbenejšie boli mravčie kukly popražené na oleji a rôzne korenené.

Predávali ich v kornútikoch skrútených z novín. Vo vrecúškach predávali k vínu pražené bravčové a hydinové kože, chrumkavé zemiačiky, krehké šatôčky plnené hubovou alebo mäsovou plnkou, pagáčiky so zapečenými kolieskami korenistej klobásy, hubové smažienky a varené guľky zo zemiakov, pomastené hnedastou opraženou cibuľou.

Z Turca občas prišli so svojím zázračným tovarom olejkári, od Banskej Bystrice a z Detvy lacní jožkovia, ktorí večer predávali iba šnúrky do topánok a leštiace krémy na obuv. Najlepšie obchody sa robili so šnupavým a fajkovým tabakom, vyrábaným na moderných strojoch prešporskej tabakovej továrne z roku 1851.

Tabak sa dal pestovať všade tam, kde sa darilo kukurici. Na jar sa predpestovala priesada a v máji ju vysádzali na polia. V okolí Prešporka a na južnom Slovensku sa udomácnil korenistý tabak viržinský a odolný tabak sedliacky - machorka. V Prešporku sa nevyrábalo z neho len fajčivo, ale aj nikotín, citrónová a jablčná kyselina, buničina, oleje a voňavky. Lacní jožkovia ich s úspechom predávali ako „turecké“, lebo tabak do Uhorska priniesli vraj Turci.

Sprvoti, keď sa fajčenie ešte zakazovalo a trestalo, ľudia pestovali tabak najmä v záhradách. Vladári však rýchlo pochopili, že pre kráľovstvo je výhodnejšie fajčiarov zdaňovať, než ich trestať. Roľníci chytili príležitosť do rúk, naučili sa s tabakom zaobchodiť a roku 1869 ho už dorábali v pätnástich slovenských župách.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporka (krátené)