Prázdna kaplnka pod hradom pustne

Prázdna kaplnka pod hradom pustne - 201521_pamatnik1

Pred šesťdesiatimi rokmi bol objav cintorína v areáli Bratislavského hradu, kde pochovávali obyvateľov hradu aj Podhradia v 9. až 13 storočí, nečakanou senzáciou.

Neskôr sa ukázalo, že pod hradom bol v stredoveku rad menších usadlostí, z ktorých pravdepodobne každá mala aj vlastný cintorín. Jeden z takých cintorínov bol na svahu okolo Kostola svätého Mikuláša. Archeologický výskum ukázal, že terajší barokový kostol (1661) stojí na základoch staršieho gotického kostola, zbúraného po roku 1530. Severne od stojaceho kostola sa pod zemou nachádzajú základy staršej sakrálnej stavby kruhového pôdorysu, ktorá bola predchodcom terajšieho kostola. Aj starší kostol obyvateľov podhradskej osady bol zasvätený svätému Mikulášovi, ktorý patril v stredoveku k mimoriadne intenzívne uctievaným svätcom. Cintorín a kostol sa nachádzali na miernej rovinke na svahu. Sídlisko bolo nižšie, v miestach terajšej Mikulášskej ulice, ale aj tam, kde neskôr prebiehala Židovská ulica. Časť sídliska zámerne zničili v priebehu 13. až 15. storočia, keď budovali západný úsek mestských hradieb a vyhlbovali priekopu. Na jej dne leží cesta omylom pomenovaná ako Staromestská ulica.

Cintorín okolo Kostola svätého Mikuláša bol používaný ako pohrebisko južných podhradí, vrátane Vydrice a Zuckermandlu, až do konca 18. storočia. Keď Jozef II. prikázal cintoríny vnútri sídlisk zrušiť, vznikol nový Mikulášsky cintorín pri ceste do Devína. Hroby na starom cintoríne spustli, ale plocha cintorína bola až do konca 20. storočia zachovaná. Pred 2. svetovou vojnou dalo mesto postaviť symbolický náhrobný pamätník sochárovi F. X. Messerschmidtovi, ktorého tam pochovali v roku 1783. Už tam nie je. Keď po roku 1980 zriadili pod Hradom park, vybudovali nad kostolom nikam nevedúce obrovské schodište a tesne nad kostolom, na ploche bývalého cintorína, vysokú terasu s predimenzovanými opornými múrmi, ktorá kostol opticky znehodnotila. Terasa „ozdobená“ nezmyselnou bronzovou sochou akejsi bosorky spôsobuje intenzívne vlhnutie múrov kostola zo 17. storočia, ktorý je na západnej strane bez izolácie prisypaný zeminou. Zbúranie Podhradia znamenalo, že kostol stratil svojich pôvodných užívateľov či návštevníkov rímskokatolíckeho vierovyznania. Po vojne poškodený kostol opravili veriaci gréckokatolíckej cirkvi. Tá bola v roku 1950 zakázaná a opravený kostol dostali veriaci pravoslávneho rítu. Asanácia budov na Židovskej a na Mikulášskej znamenala aj vážne statické poruchy v základoch kostola. Pred postavením nových obytných domov preto východnú časť kostola podopreli mohutným betónovým blokom.

Schody, ktoré vedú ku kostolu od Mikulášskej ulice, „opravili“. Zničili vstupnú bránu. Jej mrežované krídla a štít, kvalitná kováčska práca z obdobia rokoka, sa stratili. Kamenné schody, ktoré určite pochádzajú z niektorého po požiari 1811 rozobratého schodiska hradného paláca, „odborne opravili“ osekaním typických „nosov“. Kaplnka tvaru plytkej niky pri vstupnej bráne na schodisko prišla o svoju štukovú výzdobu z 18. storočia, ale aj o súsošie, pre ktoré bola postavená. Ostala tam len baroková mreža s pokladničkou tvaru srdca na milodary. Z tej niekto ukradol prednú časť. Kamenné súsošie premiestnili „dočasne“ do kostola, kam nepatrí. Stratili sa kamenné sochy Kalvárie, ktoré bývali pri vchode do kostola. Pred portál kostola ktosi s „dobrým úmyslom“ nasadil stromoradie, ktoré zabudol orezávať. Dnes pôsobí ako mohutná clona pred kostolom a umožňuje vandalom aby nerušene kostol poškodzovali. Nika vľavo od vstupného portálu je už dávno prázdna ako nika nad vchodom do uršulínskeho kostola. Sochy asi nikomu nechýbajú. Soche patróna kostola, ktorý stojí nad portálom, nedávno odpadla ruka držiaca železnú biskupskú berlu. Kostol v roku 2008 prešiel do majetku pravoslávnej cirkvi. Sochy v ňom uložené sa nevrátili na svoje pôvodné miesta. Stali sa aj tie majetkom pravoslávnej cirkvi???

Napriek svetovým vojnám a atakom vandalov sa interiér kostola výnimočne zachoval. Kostol sa teraz nepoužíva a postupne pustne. Aj vzácne barokové oltáre z 18. storočia, pred ktorými sa v minulosti modlili generácie obyvateľov Podhradia, najmä lodníci a rybári.

Štefan Holčík
Foto: autor